Oxford Analytica o západných krajinách SNŠ Posledná časť správy medzinárodnej poradenskej firmy Oxford Analytica je venovaná situácii v Rusku a krajinám západnej časti Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) - Bielorusku, Moldavsku a Ukrajine. Rusko: Od finančnej krízy v auguste 1998, ruská centrálna banka a ministerstvo financií úspešne zvládli náročné makroekonomické zákroky. Aj s pomocou zahraničných pôžičiek sa im podarilo udržať infláciu na udržateľnej úrovni, zachovať svoje zahraničné finančné rezervy a výmenný kurz. Inflácia spotrebiteľských cien v roku 1999 bola 35,3 %, oveľa nižšie, ako boli pôvodné očakávania. Rezervy centrálnej banky koncom vlaňajška boli 12,5 mld. USD, o trochu viac ako rok predtým. Tieto trendy a ďalšie pozitívne indikátory pokračujú aj tohto roku. Treba však povedať, že zdravie ruských verejných financií od konca roku 1998 bolo pod vplyvom viacerých priaznivých okolností, čo tohto roku nemusí platiť. Všeobecne platí, že dôvera vo vlastnícke práva v Rusku a tamojšie ekonomické reformy sú slabé. Tienisté stránky ruskej neduživej ekonomiky nevykazujú znaky udržateľného pokroku a len na výhodách z vysokých cien ropy a plynu nemožno stavať, keďže tieto sú zraniteľné proti výkyvom cien na svetových trhoch. Zvolenie Vladimíra Putina za nového prezidenta naznačilo príchod nového štýlu vládnutia, avšak už najbližšie mesiace ukážu, či vláda silného muža naopak nepovedie k väčšej centralizácii a dôraznejším snahám o reguláciu národnej ekonomiky. Bielorusko: Autoritárska vláda pokračuje v starých šľapajach sovietskej ekonomiky. Kým prezident Alexander Lukašenko zostane pri moci, sú len minimálne nádeje na základné ekonomické reformy a napojenie sa na západoeurópske štruktúry, čo z Lukašenka robí hlavného vinníka čoraz väčšieho ochudobňovania obyvateľstva. Časté štátne intervencie do národnej ekonomiky a tvrdohlavé odmietanie vlády, aby prestala dotovať agrárny sektor a stratové štátne podniky, začala s privatizáciou poľnohospodárskych jednotiek a vytvárala podmienky na vstup zahraničných investícií už v zárodku, potláčajú akýkoľvek motív na osobnú iniciatívu v národnom hospodárstve. V roku 1999 index ekonomickej slobody, ktorý pripravuje United States Heritage Foundation v spolupráci so známym finančným denníkom The Wall Street Journal, situoval Bielorusko až na 145. miesto zo 161 skúmaných krajín. Moldavsko: Inflácia v tejto krajine vlani dosiahla 39 %. Výkon skoro vo všetkých sektoroch ekonomiky badateľne klesol vrátane v doteraz tradične zárobkových rezortoch: úroda ovocia klesla o 62 %, cukrová repa o 31 % a zber tabaku bol slabší o 14 %. Koncom minulého roka Svetová banka a Medzinárodný menový fond zrušili svoje programy z Moldavskom vyčítajúc jeho vláde a parlamentu neschopnosť sprivatizovať početné vinárske závody a továrne na spracúvanie tabaku. Začiatkom tohto roka počas návštevy Moldavska predstavitelia MMF súhlasili s prijatím rozpočtu na rok 2000 (keď deficit by nemal prekročiť 2,4 % z HDP) a naznačili, že reforma platobného systému vo verejných službách, zníženie mzdových nedoplatkov a súhlas s privatizovaním vinárskych a tabakových závodov povedie k uvoľneniu očakávaných fondov zo strany medzinárodných finančných inštitúcií. Avšak kým bol rozpočet odsúhlasený, moldavskí poslanci zámerne oneskorovali privatizáciu vinárskeho a tabakového priemyslu. Za symptóm ekonomických ťažkostí je považovaná energetická kríza, ktorá pravidelne vzniká vďaka nedoplatkom ruskej spoločnosti Gazprom. Ukrajina: Minulý rok bol poznamenaný predovšetkým politickými zmenami, ktoré mali priamy dosah na ekonomiku a príťažlivosť z hľadiska zahraničných investorov. Znovuzvolenie Leonida Kučmu za prezidenta viedlo k zjednoteniu rozdrobených pravicových a stredových frakcií v parlamente a podpore vlády, do čela ktorej sa postavil bývalý guvernér centrálnej banky Viktor Juščenko. Nová vláda vytýčila nový strednodobý program reforiem, ktorý parlament odsúhlasil. Cieľom je oživenie ekonomiky. Po desiatich rokoch poklesu HDP sa tohto roku očakáva jeho nárast o 1 alebo 2 % a podľa očakávaní v roku 2001 by to mal byť nárast o 4 % a v rokoch 2002 - 2006 ročne o 6,5 %. Nárast HDP na hlavu obyvateľa podľa tohto programu by mal dosiahnuť 27 - 30 %. Vláda tiež sľúbila znížiť nezamestnanosť, keď na budúci rok chce vytvoriť milión nových pracovných miest a stabilizovať počet pracujúcich vo všetkých sektoroch ekonomiky na 22 miliónov. Krajina má teraz skoro 50 miliónov obyvateľov. Klesať by mala aj inflácia. Z 19 % tohto roku na 11 % v roku 2001 a po 7 % v období rokov 2002 - 2004. Program predvída tiež úhradu všetkých nedoplatkov na dôchodkoch v štátnych inštitúciách už do konca tohto roka. Rozpočet na rok 2000 bol projektovaný tak, aby zaznamenal nulový deficit, kým na obdobie 2001 - 2004 by mal zaznamenať fiskálny nadbytok minimálne jedno percento z HDP. Tento viac túžobný ako reálny program však závisí od viacerých faktorov: záťaže zahraničných pôžičiek, rýchlosti doteraz brzdenej privatizácie a náročnej reformy energetického sektora. V marci sa síce zaznamenal nárast HDP o 4,7 % oproti rovnakému obdobiu minulého roka, avšak tento nárast treba vnímať aj ako dôsledok depreciácie hrivny z jesene 1999, čo znížilo dovoz a podporilo exporty. Z krátkodobého hľadiska sú tu dve základné riziká: neistota či politická podpora reformám odolá určitým výhodám z kontroly štátnych kolosov a otázny podpis dohody s MMF, keďže táto finančná inštitúcia vyčíta Juščenkovi, že počas jeho úradovania centrálna banka nahlásila prehnané počty svojich finančných rezerv. Iaromír Novák
