|
|||||||||||||||||
Pondelok 26.Júna 2000 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Ministri privatizáciu ignorujú, ale ruky natŕčajúMateriál Márie Machovej o rozporoch i meškaní Predložením iniciatívneho materiálu na rokovanie vlády nazvaného Stratégia ďalšieho postupu privatizácie ministerka M. Machová nedávno kritizovala svojich kolegov pre pomalý postup pri príprave odpredaja účasti štátu. Vytkla im aj to, že v rámci pasportizácie majetkových účastí rezortov boli nedôslední a neuviedli ich v plnom rozsahu. Ministerstvo privatizácie nepriamo upozorňuje aj na to, že návrhy na privatizáciu pochádzajúce z rezortov nezodpovedajú programovému vyhláseniu vlády a koncepčným dokumentom viažucim sa k znižovaniu výdavkov na štátnu právu, reformy verejnej správy či školstva. (Ne?)schopnosť ministrov plniť úlohy neprekvapuje. Údiv však vyvoláva pomalosť ich postupu, ba až nevšímavosť k tejto problematike. Dôvodov je niekoľko. Najmä ten, že vláda sa zaviazala vo svojom funkčnom období dokončiť vlastnícku transformáciu majetku. Jej filozofiou je zbaviť sa v podstate majetkovej účasti štátu vo všetkých podnikov s tým, že čo je štátne, nemôže fungovať efektívne (o tom by sa dalo úspešne polemizovať. Otázne je, či koaličná loby chce, aby štátne podniky efektívne fungovali). Okrem toho ich ďalším spoločným názorom, ktorým si pomáhajú pri neschopnosti zabezpečiť reformu vo svojich rezortoch, je to, že privatizácia má zabezpečiť prísun zdrojov do štátneho rozpočtu, ktorý má potom následne prefinancovať ich často neúmerné potreby vyplývajúce z pomalých reforiem v ich rezortoch. Napríklad len FNM SR potrebuje 33 mld. Sk na vyplatenie dlhopisov, novela zákona o veľkej privatizácii umožní nalievať výnosy z predaja podnikov do zdravotníctva, cestného hospodárstva, o privatizačné výnosy sa ďalej uchádza rezort výstavby (na realizáciu sľubov o bytoch), ale napríklad reálne začatie reformy sociálneho poistenia si vyžiada asi 25 mld. Sk. Výnosy sa teda sčasti rozchytajú a prejedia namiesto ich investovania rozvojových projektov. Uchádzačov o výnosy je teda veľa, len nikomu akoby sa nechcelo pripravovať podniky na predaj. Hoci nemožno každého hneď upodozrievať z nečestných úmyslov, na margo tohto paradoxu sa žiada dodať: akoby sa v rezortných vodách presadzovali skupinové záujmy, ktoré nie sú totožné s názorom vlády ako celku. Navyše, privatizácia sa stáva neprehľadnou. Ministerstvo privatizácie na to v materiáli upozorňuje konštatovaním, že uznesenia vlády sa križujú a dochádza v nich k určitej duplicite. Uznesenie do vetra Dňa 22. 12. 1999 prijala vláda návrh na urýchlený postup privatizácie majetku štátu a FNM SR. No úlohy z neho vyplývajúce rezorty nesplnili ani pri tej časti majetku, ktorá si nevyžaduje žiadne vážne rozhodovanie. Ministerstvo privatizácie posudzuje v súčasnosti viacero návrhov na odpredaj štátnych podnikov, resp. účasti štátu v podnikoch, kde tento proces mešká. Ide o podniky z rezortu zdravotníctva, hospodárstva, pôdohospodárstva, dopravy obrany a výstavby. Pritom u viacerých možno konštatovať, že čas hrá proti efektívnej privatizácii a má negatívne dosahy na tento majetok štátu. Toto konštatovanie platí všeobecne, týka sa napríklad Agrokovu, š. p., Nitra (rezort pôdohospodárstva) či Stavív š. p. Košice (rezort výstavby) a ďalšie. Pri Agrise, š. p., Bratislava FNM SR nerealizoval (do rokovania vlády) verejnú obchodnú súťaž, ktorá mu vyplynula z platného uznesenia. Úlohy si neplní ani ministerstvo hospodárstva, ktoré síce napríklad projekty na predaj Chemes Humenné či VÚ hutníckej keramiky síce už predložilo, ale po vrátení sa neunúvalo ich dopracovať a predložiť zodpovednému rezortu opätovne. Naopak, na schválenie zákona o zbrojnej výrobe je naviazaný predaj podnikov zaoberajúcich sa špeciálom, ako napríklad ZVS Dubnica n/Váhom, ZTS Dubnica n/Váhom plus či DMD Holding a jeho dcérske spoločnosti, ktoré mali byť riešené do 15. 6. osobitne. Problematické SAD Osobitným problémom, ktorý vyvoláva rozpory, bude privatizácia SAD. Hoci sa o nej už dlhšie hovorí, stále nie je pripravená. Ministerstvo dopravy malo pripraviť projekt privatizácie 17 podnikov tak, aby sa predaj realizoval v II. polroku 2000. Rezort však vypracoval iba návrh koncepcie a privatizácie, ktorá mala byť v predĺženom termíne predložená do vlády do konca apríla 2000. Navrhuje ponechať 51 % akcií ako dočasnú štátnu účasť a 49 % podnikov predať záujemcovi, ktorý vzíde z výberového konania (vraj pre odbornosť manažmentu týchto podnikov). Vzhľadom na potrebu obnovy vozidlového parku navrhuje rezort dopravy úhradu kúpnej ceny formou investícií. Na to navrhuje novelou zákona č. 92/1991 Zb. zaradiť podniky SAD ako podniky zabezpečujúce služby vo verejnom záujme medzi prirodzené monopoly. Ministerstvo privatizácie však s týmto nesúhlasí. Predpokladá, že na zabezpečenie záujmov štátu stačí súčasný právny stav a privatizácia týchto podnikov je okamžite uskutočniteľná po schválení vecného obsahu privatizácie, teda bez legislatívnych zmien. Predaj účasti FNM SR Ďalšiu skupinu majetku určeného na privatizáciu tvoria podniky z portfólia FNM SR. Časť tohto majetku však doteraz nebolo možné privatizovať, pretože tomu bránili doterajšie rozhodnutia o privatizácii týchto podnikov, ktoré určovali ponechať účasť štátu. Na umožnenie predaja týchto podnikov treba zmeniť tieto privatizačné rozhodnutia, čo už po poslednej novele zákona č. 92/1991 Zb. je možné. Preto ministerstvo privatizácie navrhuje urýchliť ny v týchto privatizačných projektoch. V portfóliu FNM SR je aj 17 podnikov, v ktorých si má fond alebo štát zachovať trvalú alebo dočasnú účasť. Ide o šľachtiteľské stanice, žrebčíny či poľnonákupy a ďalšie. Ministerstvo privatizácie navrhuje v nich zrušiť doteraz požadovanú štátnu účasť, podobne ako v ďalšej skupine 21 podnikov, kde má FNM SR rozhodujúci podiel, v troch prípadoch až do 100 %. Ministerstvá zatajujú |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |