Na byty si vraj zoberieme úver, ale o tom, že by bol zbytočný, sa už nehovorí... S akousi ľahkosťou už pomaly typickou pre predstaviteľov našej vlády, keď ospravedlňuje svoju neschopnosť, sa dostali v piatok do éteru slová vicepremiéra I. Mikloša. Podľa neho tohtoročný štátny rozpočet rátal s podporou výstavby bytov a infraštruktúry vo výške 2,5 mld. Sk. Zdrojom na získanie týchto peňazí mala byť privatizácia strategických podnikov. Keďže tá mešká a aby vláda pri podpore bytovej výstavby nezmeškala stavbársku sezónu, vraj si požičia peniaze. No a keď sa strategické podniky sprivatizujú, úver splatí. Bolo by to všetko veľmi pekné a jednoduché, nebyť niekoľkých faktov. Po prvé, že keď si beriem úver, musím platiť úroky. Po druhé, že tieto úroky sú výdavok navyše. Po tretie, že tento výdavok navyše bude na úkor nás všetkých občanov, no a po štvrté, že privatizácia nemešká len tak pre nič za nič, ale že za tým stoja konkrétni ľudia, ministri, členovia vlády a ich štáby ľudí. Z toho všetkého vyplýva fakt, že za spomenutý výdavok navyše, ktorý budeme musieť všetci zaplatiť, zodpovedajú konkrétne osoby. No a to sa zakrýva. Isteže, nie vždy sa dá presne na deň či mesiac odhadnúť termín takých zložitých obchodov, ako je privatizácia strategických podnikov. Ale treba pripomenúť, že sú tu aj iné podniky, ktoré chce vláda predávať, a ich predaj mešká dokonca aj v takých prípadoch, ktoré sú veľmi jednoduché a treba ich len prosto zúradovať. Tým sa dostáva problém 2,5-miliardového spomínaného úveru do inej roviny. Jednoducho do takej, že ak vypadli príjmy z predaja strategických podnikov, čo sa dá pochopiť, nutne ich mali nahradiť príjmy z predaja iných podnikov, s ktorými vláda počítala v prvom polroku 2000. A nie je ich málo, 2,5 mld. Sk by z nich určite bolo. No tieto predaje meškajú. Včera sme uviedli zodpovedné ministerstvá - pôdohospodárstva, dopravy, zdravotníctva, výstavby a obrany - ktoré mali predložiť privatizačné projekty tých iných podnikov a z rôznych dôvodov, ktoré ministerstvo privatizácie neakceptuje, nepredložili. Keby si teda P. Koncoš, J. Macejko, T. Šagát, I. Harna a P. Kanis plnili úlohy tak, ako im to ukladá vláda, ktorej sú členmi a za uznesenia ktorej hlasujú a pripravujú ich, potom by Slovensko nemuselo prísť o úroky z 2,5 mld. Sk pri pôžičke, ktorú avizoval vicepremiér I. Mikloš. Hoci I. Mikloš nezverejnil ani dĺžku trvania spomínaného úveru ani výšku úrokov, isté je, že pri sume 2,5 mld. Sk to bude slušná čiastka, o ktorú si budú musieť občania SR ešte viac utiahnuť opasky. Pod pokrievkou? Nebyť materiálu ministerstva privatizácie, ktorý pred dvoma týždňami vláda prerokovala a ktorý poukazuje na zanedbané úlohy rezortov pri privatizácii, veci by zostali pod pokrievkou a naoko by sa nič nestalo. No ako vidieť, mnoho peňazí Slovensku uniká bez toho, aby sa o tom verejnosť dozvedela (okrem spomenutých úrokov z pôžičky materiál ministerstva privatizácie priamo konštatuje, že odsúvaním privatizácie týchto podnikov štát prichádza o zdroje). A navyše, oni ich musia nahradiť. Ak takto gazduje vláda vo všetkých veciach, tak potom zaplať pánboh. Dokazuje tak svoju neschopnosť doriešiť veci. Je naozaj štátny rozpočet a jeho príjmy stavané na vode s tým, že sa to nejako vyrieši? Tu sa žiada pripomenúť minulý rok, kedy dodržanie plánovaného schodku stálo občanov tejto krajiny 37 mld. Sk. Ohrozené aj dlhopisy Problém meškania privatizácie strategických podnikov opäť navodzuje otázku vyplatenia dlhopisov FNM SR. Zbytočne prezident FNM SR J. Kojda ubezpečuje, že nie je problém s hotovosťou, pretože majetok strategických podnikov určených na privatizáciu je oveľa vyšší ako dlhopisový záväzok 33 mld. Sk. No ukazuje sa to, na čo naši politici zabúdajú, že okrem garantovaného objemu hrá pri obchodoch dôležitú úlohu aj čas. FNM SR predpokladá získať hotovosť z predaja Slovenských telekomunikácií a SPP. No i tu je meškanie veľmi reálna vec, a pritom náhrady niet. Po štátnom rozpočte sa tak práve FNM SR so svojimi záväzkami stáva najzraniteľnejším prvkom pri plnení úloh vlády. Peter Višváder
Na našom území očakávame prevládanie zväčša pozitívneho vplyvu počasia na pacientov so srdcovo-cievnymi ochoreniami. Zvyšovanie tonusu u vegetatívne labilných osôb s nízkym tlakom krvi, ktoré môžu byť výkonnejšie a aktívnejšie. Budú intenzívnejšie ťažkosti pri ochoreniach pohybového systému, najmä reumatického pôvodu. Častejšie sa môžu vyskytovať bolesti hlavy, výraznejšie pri ochoreniach krčnej chrbtice. Zvýšený je sklon k depresívnym stavom a vyššiemu tlaku krvi. Zhoršiť sa môže priebeh ekzematóznych kožných ochorení.Zajtra očakávame pretrvávanie uvedených ťažkostí podmienených počasím.(zč)
Dnes bude jasno až polojasno, na severe miestami zväčšená oblačnosť a ojedinele slabé zrážky. Cez deň polooblačno až oblačno. Na severe a východe prevažne veľká oblačnosť. Na mnohých miestach prehánky alebo dážď, od 1600 m sneženie. Najvyššia denná teplota 16 až 21, na severe 10 až 15 stupňov. Teplota na horách vo výške 1500 m okolo 3 stupne. Severozápadný až severný vietor 3 až 7 m/s, na juhozápade a miestami aj inde cez deň prechodne okolo 8 m/s.V stredu a vo štvrtok bude polooblačno až oblačno a miestami, najmä na severe a východe, prehánky, na hrebeňoch Tatier snehové. Najnižšia nočná teplota 10 až 5, v dolinách a kotlinách miestami 3 stupne. Najvyššia denná teplota v stredu 16 až 21, na severe zväčša okolo 14 stupňov, vo štvrtok 19 až 24, na severe okolo 17 stupňov. Upozornenie: Ojedinele sa aj v nížinách vyskytne slabý prízemný mráz. Slnko vyjde zajtra o 4.56 a zapadne o 20.54 hod.
Odber plynu
Na dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3.Tlak
Údaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 25. 6. 2000: Bratislava 99,75, Sliač 97,53, Košice 98,40, Poprad 93,11. .
