Ďalšie oneskorenie rozšírenia únie?

Európska únia, podotýkajú noviny, tak stojí pred významnými zmenami svojho harmonogramu rozširovania, ktorý doteraz predpokladal prvé prijatia už od začiatku roku 2003. O poriadny rozruch v Bruseli sa naposledy postaralo avízo nemeckých vládnych kruhov, že okolo roku 2004 navrhnú ďalšiu, záverečnú „ústavnú“ reformu EÚ. Poslanci nemeckej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) v Európskom parlamente (EP) za tým ihneď vytušili „odloženie rozšírenia smerom na východ“ a aj zástupcovia niektorých kandidátskych krajín v Bruseli reagovali nervózne. V únii totiž platí nepísaný zákon, podľa ktorého parlamenty pätnástich členských krajín musia najskôr ratifikovať jednu zmenu zmluvy o EÚ, kým sa na rad dostane ďalšia. To však znamená, že ak sa členské krajiny únie v roku 2004 dohodnú na nevyhnutne potrebnom rozdelení moci medzi nimi a „Bruselom“, bude táto nová zmluva o EÚ potrebovať zvyčajných 18 mesiacov, kým ju ratifikujú všetky národné parlamenty. Ratifikácie prvých prijatí kandidátov - ktoré taktiež znamenajú zmenu zmluvy o EÚ - by teda mohli začať najskôr v roku 2006, čo je o tri roky neskôr, než si Maďari či Česi určili ako cieľový dátum prijatia. Zároveň by sa zmenila na bezpredmetnú aj doterajšia stratégia únie, že každý z dvanástich kandidátskych štátov bude prijímaný výhradne „na základe svojich výkonov“. Ak by sa totiž prvé prijatia uskutočnili až od roku 2006, stalo by sa pravdepodobným skôr masové prijatie ôsmich až desiatich štátov, pričom niektoré z nich by už čakali celé roky. Len Rumunsko a Bulharsko sú podľa odhadov komisára pre rozšírenie únie Güntera Verheugena tak veľmi pozadu, že by neboli pripravené ani v roku 2006. Takýto masový vstup s len jedinou ratifikáciou je beztak v zmysle viacerých členských krajín únie, aj keď to oficiálne nepriznávajú. Napríklad štát ako Dánsko pre svoj notoricky „euro-skepticky“ parlament predstavuje pri každom kole ratifikovania neodhadnuteľné riziko pre celý proces (v ktorom sa s možnosťou odmietnutia niektorého kandidáta jednou z členských krajín únie napodiv vôbec neráta). A nakoniec, uvažuje denník, v roku 2006 sa končí v súčasnosti platné finančné plánovanie únie. To stojí a padá na jednej podmienke, ktorá sa však v integračných rokovaniach ukázala byť nereálnou - že sa kandidátske krajiny vzdajú miliardovej priamej pomoci pre agrárny sektor. To už nepovažuje za pravdepodobné ani komisár pre poľnohospodárstvo Franz Fischler. Ak by teda pred rokom 2006 vstúpil jeden z kandidátov s veľmi veľkým poľnohospodárstvom, muselo by sa zmeniť celé finančné plánovanie. Medzi „starými“ členskými krajinami sa to však považuje za vylúčené. Preto sa s veľkým napätím čaká na „správy o pokrokoch“ celkovo 12 kandidátskych štátov, v ktorých má Verheugen po letných prázdninách oficiálne zhodnotiť stav rokovaní a vyhliadky na vstup do únie. Pre kandidátske krajiny majú Verheugenove správy obrovský vnútropolitický význam: únia od nich žiada drastické reformy v hospodárstve a spoločnosti - aby ich mohli presadiť, želajú si tamojšie vlády konkrétne údaje o ukončení rokovaní ako nejaké svetlo na konci tunela. Verheugen by im pravdepodobne aj rád vyhovel, ako nedávno naznačil v internom dokumente pre svojich kolegov-komisárov. Členské štáty únie ho však nenechajú. Namiesto toho ich prezidenti a premiéri na nedávnom summite ostrým tónom žiadali kandidátov o viacej úsilia... (TASR)