Urobiť inventúru nášho konania

jeho vízie,
jeho predpovede, ktoré vzbudzovali veľkú pozornosť už bezprostredne po roku 1989, sa napĺňajú. Spomeňme len keď prvýkrát spomenul dvojhviezdičku a vlastnú stoličku pre Slovensko v rámci zjednotenej Európy. Aj v KDH si trochu oslabil svoju pozíciu práve tým, že ako politik preukazoval viac zodpovednosti za štát ako za vlastnú politickú stranu. Je ochotný obetovať v prospech štátu aj záujem strany. Tu niekde vidím veľkosť Jána Čarnogurského. Keď vyjadril rozhodnutie nekandidovať na funkciu predsedu KDH na budúcom sneme, zrejme myslel aj na nedorozumenie, ktoré nastalo medzi ním a časťou našej členskej základne i časťou našich sympatizantov a voličov. Radšej sa rozhodol už teraz v záujme strany nekandidovať a pokúsiť sa takto otvoriť cestu, povedzme novým formám a metódam politickej práce. V hnutí, ktoré založil, a ktorému vtlačil istú líniu. A ak chceme, aby hnutie zostalo naozaj kresťanským hnutím, musíme tie princípy a zásady ním vtláčané aj naďalej presadzovať. Minulé voľby boli v zásade za Mečiara a proti Mečiarovi. O čom si myslíte, že budú tie budúce? - Nerád by som bol, aby na Slovensku prebiehali voľby vždy v znamení strachu z toho iného, tak ako to bolo v minulosti. Strach z Mečiara
a mečiarizmu a jeho zotrvávania na slovenskej politickej scéne prinútil mnohé programovo, ideovo aj personálne rozdielne strany kandidovať spoločne. Ukazuje sa, že takáto cesta pod hrozbou strachu nie je dobrým riešením pre Slovensko. Nazdávam sa, že budúce parlamentné voľby na Slovensku sa budú niesť v znamení politickej orientácie alebo ideovej orientácie. Zdá sa mi, že sa oslabuje pravicová politika na Slovensku tým, že vznikajú aj nové strany, ktorých programové ciele a ideovú orientáciu dnes nevieme pomenovať. Otázka budúcich parlamentných volieb sa stane otázkou ponuky pre Slovensko, ponuky riešenia vážnych hospodárskych, sociálnych a ekonomických problémov. Vravíte, že sa pravica oslabuje. Celkom by som s tým nesúhlasil, lebo keď si zoberiete HZDS, ktoré sa samo definovalo ako konzervatívna strana ľudového typu, s tým čo je štandardne napravo od stredu, pravica by tu mohla mať bezpečnú nadpolovičnú väčšinu. Ale spájať KDH s Mečiarom uznávam, že by nebolo ľahké. - Spojenectvo s Mečiarom je absolútne vylúčené. Ale pravicovosť strany ešte nemusí robiť názov. Nemožno zatiaľ hovoriť o HZDS ako o pravicovej strane, pretože pravicová strana sa nedopúšťa takých chýb a omylov,
a takých zlých strategických rozhodnutí, ako sa dopúšťalo HZDS. Preto ak HZDS chce naozaj skutočne presvedčiť o svojej pravicovej orientácii, tak musí zásadným spôsobom zmeniť možno ani nie tak svoj program, ako napĺňanie tohto programu v praktickej politike. Tam vidím problém. Takže, ak by sme hovorili o pravicovosti alebo o pravicovom spektre politiky na Slovensku, HZDS by som zatiaľ do toho príliš nebral. Je pre mňa ešte otázkou, akým typom strany bude SMER. Skôr Robert Fico hovorí, že to bude strana od stredu naľavo ako od stredu napravo. A to je posilnenie ľavicovej orientácie a nakoniec aj jeho vzťahy k stranám, ktoré dnes s ním už rokujú, majú charakter skôr ľavicový ako pravicový. Strana SDKÚ je tiež ešte otázkou. Uvidíme aký program, a akí ľudia budú jej predstaviteľmi. Ale treba počkať a mať trpezlivosť, aby sme mohli takto kategoricky SDKÚ už vymedziť. Isté však je, že suma preferencií dnes štandardných pravicových strán, ktorými sú KDH, DS, a SMK, nie je taká veľká ako suma preferencií ľavicových strán na Slovensku. Peter Weiss HZDS označuje ako pravicovo populistické hnutie. Čiže ani tá ľavica, tak ako pravica ho nechce medzi seba. Vychádzajme, však z toho, že oni sa takto zadefinovali a tiež si dali prihlášku do pravicovej Európskej demokratickej únie (EDU), nie ľavicovej Socialistickej internacionály. Ich prijatie zatiaľ KDH blokuje, ale je otázne, dokedy to bude možné. Ťažko totiž sa dá donekonečna ignorovať strana s relatívne stabilnou 30-percentnou podporou. Nemyslíte? - Myslím, že skôr či neskôr príde k hľadaniu cesty zbližovania aj tohto politického subjektu, ak bude dlhodobo vykazovať takýto stupeň preferencií. Teda bude sa tu musieť prelomiť istá bariéra, ktorá tu je ešte veľmi aktívne v nás fixovaná. HZDS aj napriek tomu, že malo šancu spraviť veľmi dôslednú sebareflexiu svojho vládnutia, neurobilo to. Konkrétni ľudia z HZDS bránia, aby niektoré podozrenia z naozaj závažného porušenia zákona sa mohli legálnym spôsobom preukázať. Ak dokážu,
že sa tu nerozkrádalo, že sa tu neunášalo, že proste na Slovensku HZDS zabezpečilo budovanie a posilňovanie demokratického a právneho štátu, vedel by som si predstaviť spoluprácu aj s HZDS. Nie však s konkrétnymi ľuďmi, ktorí svojím konaním teraz stavajú hrádzu a bránia tomu, aby sme sa pokúsili o možnú dohodu a spoluprácu aj s týmto politickým subjektom. Ak HZDS je pripravené právnym spôsobom umožniť vyšetrenie všetkého, kde sú naše podozrenia, že sa spáchal trestný čin, tak po tom, ako skončia všetky tieto kauzy a na základe právoplatných rozhodnutí, sme pripravení spolupracovať. Zatiaľ sa tak však nedeje. Ale to by predsa nemalo byť o dokazovaní neviny, ale o dokazovaní viny. Máte na to všetky mocenské možnosti. Keď sa pozrieme po dvoch rokoch na výsledky, čo je dokázané, tak to vyzerá, že nič. - Nedá sa povedať, že nič, lebo veľa vecí už je preukázaných. Mám však za to, že sme stratili veľa času aby sme presvedčili občanov naozaj o schopnosti našich sľubov ich aj reálne naplniť. Konkrétne vo veciach, kde sú podozrenia zo spáchania závažnej trestnej činnosti mnohými bývalými ústavnými činiteľmi. Aj na moje gusto to už trvá príliš dlho. Nechcem sa vyhovárať, ale niektoré veci súvisiace s podozrením zo spáchania trestných činov sa naozaj objasňujú zložito. Možno treba použiť iné prostriedky na to, aby ľudia dokázali ísť svedčiť, pretože v mnohých je strach.
A asi aj táto náročnosť získavania preukázateľných dôkazov je vlastne dôvodom neskončenia ešte mnohých káuz. Dúfam, že orgány činné v trestnom konaní už prikročia k podaniu konkrétnych návrhov na obžalobu, a že sa aj v tejto veci pohneme dopredu. Okrem sľubov, že nastolíte právny štát, potrestáte tých, ktorí sa dopustili zločinov, boli tu aj iné sľuby. Napríklad dvojnásobné platy. Reálna mzda sa však v skutočnosti znížila. Vy ešte veríte tomu, že takéto sľuby do konca volebného obdobia splníte? - Som minimálne opatrný v tom, aby som mohol jednoznačne odpovedať áno alebo nie. Každá jedna politická strana do parlamentných volieb vnáša istý populizmus, ktorý však nesmie presiahnuť mieru únosnosti, reálnosti. Minimálne na 80 až 90 percent túto ponuku, na ktorú občana lákame, politická strana musí dokázať splniť. Nechcem si tým robiť nejaké alibi pred budúcimi parlamentnými voľbami, ale keď som počúval našu ponuku o dvojnásobnom zvýšení reálnych miezd za obdobie štyroch rokov po parlamentných voľbách, tiež som si kládol otázku, či je to reálne. Dnes sa ukazuje, že sme možno neodhadli svoje možnosti. Mali by sme reálne zhodnotiť, či tento sľub bol naozaj sľubom reálnym, alebo bol len sľubom, ktorým sme chceli pútať pozornosť
občana, smerom k našej politickej ponuke. Terajšia hospodárska a ekonomická situácia nenasvedčuje tomu, že by sa nám podarilo v týchto zostávajúcich dvoch rokoch, ktoré sú ešte do budúcich parlamentných volieb, splniť tento sľub. Predpokladám, že do konca nášho volebného obdobia predsa len občan pocíti správnosť orientácie tejto vlády. Možno ako predseda KDH budete musieť viesť hnutie do volieb. Čo si myslíte, že by ste dokázali tým voličom sľúbiť a v prípade volebného úspechu splniť na 100 percent? - V prvom rade musíme mať pred sebou naozaj občana. A občan mnohé vníma práve cez svoje sociálne postavenie, cez svoje problémy, svoj život. Jednoznačne budeme musieť posilňovať sociálnu istotu občanov. Ďalšou ponukou, ktorá je trvalá, je spravodlivosť a bezpečnosť. S týmito tromi ponukami, KDH chce ukázať na svoju silu, na svoju konzervatívnosť a na presadzovanie kresťanských hodnôt do spoločnosti. Ivan Sedlár