|
|
||||||||||||||||
| Streda 28.Júna 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||
Pred štartom na svetové mólaFirmy Signum sa recesia netýka, volí netradičné metódy Keby Jana Čechová žila a tvorila v Paríži, Ríme alebo aspoň v Prahe, jej modely so značkou Signum by predvádzali na prehliadkach haute couture, predávali za niekoľkonásobné ceny a o rozhovory by ju žiadali svetové módne časopisy. Aj keď žije (s manželom a tromi deťmi) vo Veľkej Rači, tvorí v Čadci a svoju hlavnú predajňu má v Žiline, jej módna tvorba naozaj znesie prísne svetové kritériá. Jej šaty, blúzky, komplety, doplnky, ba aj kožuchy, prezentujú istý životný postoj. V dokonalej súhre a symbióze sa v nich spája zhmotnená fantázia výtvarníčky s remeselným fortieľom starých krajčírskych postupov. Jedinečnosť a neopakovateľnosť ručne vytvoreného originálu vyúsťuje do praktickosti a variabilnosti určenej na každodenné nosenie. Desať rokov doterajšej existencie firmy Signum predstavuje pomalé, no uvážlivé napredovanie do sveta pod vlastným menom a vlastnou značkou. Cesta k textilu a módnej tvorbe nebola u Jany Čechovej priamočiara. Nezačínala šitím na bábiky a na seba, či neprestajným sledovaním módnych trendov a skicovaním návrhov, ako to niekedy býva. K móde sa dostala cez divadlo. Keď vyštudovala na vysokej škole dizajn, začala učiť výtvarnú výchovu na ľudovej škole umenia v Čadci. Po kresbe a maľbe prišla na rad práca s materiálom. Vymyslela si, že s deťmi stvárni rozprávku. Keď videla, ako jej zverenci z papiera, textilu, špagátov a rôznych ďalších materiálov, čo si podonášali z domu, vytvárajú rozprávkové postavy a objekty, prišlo jej ľúto, aby ich kreácie zostali len tak ležať v polici. S výtvarným krúžkom nacvičila divadlo, ako sama vraví, skôr akési divadelné štúdie. Pripravovala námety a scenáre celého množstva takýchto predstavení, až napokon na celoštátnej prehliadke divadelníkov vyhrali oni - výtvarníci. Po čase, keď jej choreografiu predstavení už robila priateľka Eva Matisová, dostali sa na medzinárodné festivaly a pani Jana postúpila od scenárov ku scénografii a kostýmom. Takto zvoľna, cez šitie divadelných bábok a divadelných kostýmov, sa dostala k textilu. Zvláštne je, že nezvykne rozprávať o móde. Len o materiáloch a ich spracovaní, odevoch, ich nosení či o prehliadkach, kde šaty hrajú úlohu ako v divadelnom predstavení. Napadlo ma urobiť divadelný odev na ulicu, spomína. Dať šatám nejaký scenár, urobiť to tak, aby boli zvláštne, ale zároveň nenápadné, utiahnuté. Lebo kým divadelný kostým môžete prepísknuť farebnosťou i plastickosťou, tvarovaním, odev na nosenie musí byť jemný. Pohráme sa s detailom a šaty sú potom nápadné tým, ako sú prepracované. Žena sa v nich každý deň musí cítiť perfektne. Tejto filozofii je podriadené celé jej podnikanie robiť všetko preto, aby zákazníčky cítili, že to, čo robí, je pre ich spokojnosť a dobrý pocit, a že jej cieľom nie je predovšetkým predať. A už vonkoncom nie hocičo hocikomu. Jej sestra Zuzana Kvašňovská, s ktorou zakladala firmu pred desiatimi rokmi, a ktorá vedie predajňu v Čadci, dokáže zákazníčke poradiť aj tak, že jej odporučí, aby si nekúpila model, o ktorý má záujem, ak jej nepristane. Myslia si, že je to poctivé voči zákazníčke, autorke modelu i k samému modelu, ktorý na niekom inom vynikne. Je potom pochopiteľné, že sa zákazníčky vracajú, a to aj keď merajú cestu z Košíc, Bratislavy, Budapešti alebo aj New Yorku. Zaujímavé je, že odevy, ktoré pani Jana navrhuje, sú zároveň módnym hitom a sú aj nadčasové. Môžete ich nosiť niekoľko rokov a dopĺňať, kombinovať s ďalšími jej modelmi, pretože takto je to vymyslené. Ďalšou zvláštnosťou sú strihy. Opticky zoštíhľujú a zvyšujú postavu napriek tomu, že pani Jana nikdy túto časť krajčírskej vedy neštudovala. Vycítim strih podľa anatómie konkrétneho človeka. Pretože nie som krajčírka, ale výtvarníčka, vždy tie odševky umiestnim niekam inam. Pracuje na zákazku a dokonca aj niektoré modely pripravené v dielni, napríklad korzetové šaty, ktoré musia padnúť absolútne presne na telo, sa dokončujú pre konkrétnu zákazníčku. Urobiť šaty tak, aby moletná dáma, ktorá má výrazne nižšie jedno plece ako druhé, vyzerala súmerne, je pre Janu Čechovú výzva. Chápem, že krajčírky nerady šijú na moletnejšie ženy, hovorí. To máte tak - pozriete sa na šaty na vešiaku: sú krivé, ťahajú. Ale keď si ich dáma oblečie, sedia na nej. A mňa takáto práca obohacuje. Napriek výtvarníckym úletom, ktorým Jana Čechová necháva voľnosť, keď pripravuje módnu prehliadku, to, čo ponúka zákazníčkam, musí byť praktické. Šaty sa nekupujú na to, aby viseli v skrini, tvrdí rozhodne. V období recesie, keď vari všetky módne salóny zaznamenávajú znížený predaj, jej sa to netýka. Možno je to tou veľkou variabilitou, ktorú ponúkam, myslí si. Jeden kostým nadväzuje na druhý, takže ich možno doplniť a premeniť. K variabilite prispievajú aj doplnkové a cenovo prístupné tielka, tričká, šáliky, maličké solitéry k drahým základným modelom. Drahý model, stačí jeden, hovorí žena, ktorá vniesla do odevnej tvorby jedinečný elegantný a ženský štýl. Ale treba mať šancu kombinovania. Ak si ráno potrebujem pozdvihnúť náladu, dám si trochu marhuľovej alebo žltej, na to stačí jednoduchá blúzka alebo šálik. S tým sa dajú robiť kúzla. Vtedy si ženy uvedomia, že obliekanie je radosť. Všetky modely, ktoré vymýšľa, sú vrstvovité: sukňa, tielko, blúza, vesta, blúza s dlhým rukávom, nohavice. Zákazníčka si z toho môže vybrať o čo má záujem, a keď si vezme komplet, dostane zľavu. Má možnosť si aj o pár mesiacov niečo dokúpiť, môže odev priniesť na opravu, dokonca aj prešiť. Keď pani Jana pred plesovou sezónou navrhuje večerné róby, už dopredu myslí na to, aby sa dali neskôr, napríklad všitím rukávov, prerobiť na šaty na všedný deň. Sú to aj tieto neštandardné služby, ktoré spôsobujú, že zákazníčky jej zostávajú verné a ustavične pribúdajú nové. Niekto možno povie, že šaty od Jany Čechovej sú drahé. Kto však trochu dokáže porovnať modelovú tvorbu s konfekciou, kto si uvedomí, koľko neopakovateľnej ručnej práce sa skrýva v detailoch, ktorými zdobí na pohľad jednoduché šaty či komplety, ten iste príde na to, že ich úžitková hodnota je vyššia ako ich cena, aj keď stoja pár tisíc. Ako to teda robí, aby ju ekonomika nepochovala? Napríklad tak, že našije jednoduché, no šmrncovné šatočky a predávajú ich po 900 korún. V žilinskej predajni sa vraj po nich len tak zaprášilo... Je to podobné, ako keď má niekto exkluzívny hotel, ale potrebuje krčmu, aby ho uživila, nemá ďaleko na prirovnanie Jana Čechová. A aj o iných výdavkoch rozhoduje uvážlivo: Nedávam bezducho robiť reklamné šoty, ani reklamné tabule, som proti tomu. Sama si vychovávam dievčatá, ktoré predvádzajú na mojich prehliadkach. Od mala chodili do divadelného súboru, nie sú to manekýnky z módnej agentúry. To by som sa nedoplatila. My sme si ich super nalíčili, dobre obliekli a ony sú pohybovo veľmi zdatné. Pritom vôbec nie sú extra vysoké, ani extra štíhle. Hlavné je, že predvádzajú šaty tak, akoby predvádzali nejakého ducha, ktorého majú tie šaty v sebe, nepredvádzajú seba. Tým sa stali naše prehliadky zvláštnymi. Módnym divadlom, lebo to je asi najsprávnejší výraz pre tieto prehliadky, už Jana Čechová očarila nielen Čadcu, z ktorej vyšla, ale aj Bratislavu, Toruň, Varšavu a Budapešť. Je čoraz známejšia a nemieni sa zastaviť: Určite budem predávať v Bratislave časom, vraví a je jasné, že presne vie, čo chce. Musí to byť v krásnych priestoroch a musí to tam viesť vynikajúci človek, výtvarník. Podľa jej predstáv nejde o obchod, ale o galériu. Podobne ako v Žiline, kde jej manžel Pavol, ktorý je podľa nej zároveň ekonómom a mozgom firmy, vedie predajňu Art Signum. Tam ponúka šaty ako jeden zo sortimentov, ale okrem toho aj keramiku, obrázky, vitráže, šperky, čo ktorý výtvarník prinesie na predaj. To nemôže byť obchodník ani predavač, ale spoluautor, ktorý so zákazníčkami pracuje. Keby sa nedržala svojich zásad, možno mohla byť dnes bohatšia, lenže... Z lákavej ponuky predávať v Rakúsku za také nominálne ceny v šilingoch, ako predáva v korunách, sa vykľul neférový obchod: Mala som dať dolu moje visačky a predávali by sa pod menom inej firmy, rozpráva o tejto svojej skúsenosti. Ale zo mňa lacnú pracovnú silu nikto robiť nebude. Ani z mojich ľudí. Veď to je radosť pracovať s našimi ľuďmi, čo všetko dokážu, ja to vidím v našej dielni. Krajčírky si vybrala v čase založenia firmy náročným konkurzom a po tom, keď sa zaučia na jej štýl práce, stávajú sa skutočnými spoluautorkami jej modelov. Spolu ich je asi desať, no zostava sa zvykne meniť, raz je na materskej jedna, raz druhá, ako to už v ženskej firme býva. Máme už kopu bábätiek , povie s úsmevom a hrdosťou, nezapierajúc svoju lásku k deťom. S hrdosťou hovorí o svojich dievčatách i o svojej budúcej ceste do sveta: Som náročná sama na seba, a preto, kým nebudem mať všetko tak, ako to má byť, nepôjdem. Kým nebudem mať ku každému modelu krásnu textilnú škatuľu a všetky doplnky, kým si nebudem môcť dovoliť tú najlepšiu predajňu nie. Prečo by mala niekomu zadarmo venovať nápad? Je si vedomá toho, že raz bude jej firma taká silná, že si bude môcť aj vonku zaplatiť reklamu, a po prehliadke urobiť recepciu. Pozná hodnotu svojej vlastnej práce a práce svojich dievčat. A je presvedčená, že raz vtiahne móda z Čadce na svetové móla s pompéznosťou, akú si zaslúži. Aj keď to možno potrvá dlhšie, než v prípade, že by sa vzdali svojho mena. To meno za to naozaj stojí. Zuzana Krútka |
|
||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||
