Cintorín snov

Po udelení Hercovej misie a pripevnení tabuľky na Moste slávy uviedla večer v Kúpeľnej dvorane film Hrad z písku z roku 1994, kde si zahrala spolu so Chantall Poullainovou a Karlom Rodenom. Mimoriadnu pozornosť vzbudilo uvedenie súťažného dlhometrážneho hraného filmu pôvodom poľského režiséra Lecha Majewského Wojaczek, ktorý svojou provokatívnou témou i obrazovým spracovaním rozdelil divákov na dva tábory – jeden, ktorý film viac-menej odmieta pre jeho depresívnosť a určitý stupeň morbidity, a druhý, ktorý v ňom nachádza prejav absolútnej ľudskej slobody. Slobody vo všetkom, a teda aj v rozhodnutí dobrovoľne naložiť so svojím životom, ako to urobil aj rovnomenný mladý poľský básnik. „Každý človek v sebe nosí dvoch ľudí – verejného a súkromného, ale pravdu o sebe samom sa vlastne nedozvieme nikdy. Nieto o druhých ľuďoch. Sloboda je vec vnútra, vnútorného pocitu nebáť sa prejaviť všetko, čo cítim. Pre mňa je Los Angeles, kde dlhé roky pôsobím, mýtické miesto. Najväčší cintorín snov na svete. Podobne aj vonkajškovo slobodný a nespútaný človek bol aj americký maliar graffiti Basquiat, o ktorom som napísal scenár a spoluprodukoval ho“ Z ďalších súťažných filmov v sekcii Artefakty zaujala aj štvorminútová animovaná snímka mladého španielskeho režiséra Juana Pabla Etcheverryho Egon Schiele, ktorá sa stala u viacerých odborníkov i novinárov horúcim kandidátom na víťaza. Divácky záujem je aj o tvorbu kontroverzného britského režiséra Kena Russella, z ktorého tvorby boli uvedené snímky ako Isadora Duncan, Béla Bartók či Lisztománia. V utorok podvečer sa konala aj autogramiáda knihy českého divadelného kritika a publicistu Aleša Fuchsa DůVěrnosti Božidary Thurzonovové, v ktorej predstavil našu veľkú herečku a predsedníčku Festivalového výboru. Alena Gašparovičová, Trenčianske Teplice