|
|||||||||||||||||
Streda 28.Júna 2000 |
|
|||||||
Chirac za európsku ústavuSúhlas so stálym členstvom Nemecka v Bezpečnostnej rade OSN V prospech prijatia spoločnej európskej ústavy, ku ktorej by sa bezpochyby v istom čase vyjadrili vlády a potom aj občania členských krajín EÚ, sa včera v Berlíne vyjadril francúzsky prezident Jacques Chirac. Francúzsky prezident tak po prvý raz verejne podporil nemecký návrh na prijatie spoločnej európskej ústavy. Nemecký minister zahraničných vecí Joschka Fischer 12. mája vyhlásil, že EÚ potrebuje vlastnú ústavu, priamo volenú exekutívu a dvojkomorový parlament, ak chce pokračovať v integračnom procese. Chirac si želá, aby sa priekopnícka skupina členských krajín EÚ venovala najmä zlepšeniu koordinácie hospodárskych politík, ako aj posilneniu spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a zefektívneniu boja s kriminalitou. Štyri dni pred prevzatím predsedníctva EÚ Parížom francúzsky prezident uviedol, že od budúceho roka sa začne veľké prechodné obdobie, počas ktorého by EÚ mala stabilizovať svoje hranice aj inštitúcie a jasne definovať rozdelenie právomocí na rozličných úrovniach EÚ. Pomôcť tomuto cieľu by mala práve priekopnícka skupina sústredená okolo Nemecka a Francúzska. Tento model by sa mal inšpirovať konvenciou upravujúcou chartu základných ľudských práv. Potom jednotlivé vlády a ich občanov vyzvú, aby sa vyjadrili k textu, ktorý by bol vôbec prvou európskou ústavou, dodal Chirac. Dvojrýchlostná Európa Chirac v Berlíne navrhol, aby Nemecko s Francúzskom vytvorili priekopnícke jadro EÚ združujúce krajiny, ktoré si želajú ísť ďalej alebo rýchlejšie v budovaní jednotnej Európy. Chirac načrtol veľkorysú víziu budúcnosti EÚ, ako ju vidí Francúzsko, ktoré 1. júla bude predsedať únii. Paríž ani Berlín podľa neho nesnívajú o európskom superštáte. Francúzsky prezident trvá na tom, že štátna zvrchovanosť zostane aj naďalej dominantnou črtou členských krajín EÚ. Paríž je však súčasne presvedčený o jasnej potrebe umožniť vývoj dvojrýchlostnej EÚ. Tento postup podľa neho nevyžaduje novú zmluvu o Európskej únii a neohrozuje myšlienku štátnej zvrchovanosti členských krajín. Protesty malých Odmietavé stanovisko k myšlienke pevného centra v Európe, akéhosi druhu nemecko-francúzskeho direktoriátu v EÚ, vyjadrili v nedeľu na záver Európskeho fóra Wachau v rakúskom Göttweigu rakúsky spolkový kancelár Wolfgang Schüssel a predseda Poslaneckej snemovne ČR Václav Klaus. Malé a stredne veľké štáty sa nechcú podieľať na okrajovom modeli, ale chcú byť súčasťou jadra Európy, argumentuje Schüssel. Podľa neho nie je fér, ak sa pre kandidátske krajiny menia základné predpoklady. Varoval, že stratou národnej platformy sa môže objaviť problém identity a legitimity. V. Klaus obhajoval stanovisko, na základe ktorého by pozícia centra Európy mohla viesť k dezintegrácii Európy. Ako dodal, boli sme dlho na periférii, a to ČR v budúcnosti viac nechce. Podpora Nemecku do BR OSN Francúzsky prezident, ktorý je na dvojdňovej návšteve Nemecka, sa včera v zrekonštruovanom berlínskom Reichstagu vyslovil aj za permanentné členstvo Nemecka v Bezpečnostnej rade OSN. Vo svojom prejave pred nemeckými poslancami poukázal na spoločné úsilie nemeckých a francúzskych ozbrojených jednotiek počas vojnových konfliktov v Bosne a Kosove a vyzdvihol v tejto súvislosti historické rozhodnutie Nemecka prvýkrát za posledných viac ako 50 rokov súhlasiť s vyslaním svojich vojakov na zahraničné bojiská. Maximálna angažovanosť Nemecka v medzinárodných konfliktoch, jeho veľmocenský štatút a všeobecný vplyv vo svete predurčujú túto krajinu na to, aby konečne získala permanentné členstvo v BR OSN, zdôraznil Jacques Chirac. (TASR/Hd) |
|
||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |