|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 29.Júna 2000 | |||||||||||||||||
Každý hrá na seba...Čo pokazil Tibor Šagát? Nevydarených krokov, ktoré urobilo ministerstvo zdravotníctva za posledných dvadsať mesiacov pod vedením T. Šagáta, je už veľa: nešťastný prospektívny rozpočet, neúplný cenový výmer, opakujúce sa a odborníkmi kritizované kategorizácie liekov, krízový stav, problematická privatizácia zdravotníckych zariadení, investície vyhodené von oknom... Keď sa k tomu ešte pridá zlá organizácia práce v niektorých zdravotníckych zariadeniach a problémy, ktoré spôsobili v ich prevádzkach chronické dlhy, môžeme sa len čudovať, že rezort ešte neskolaboval. V krízovom stave sa nemocniciam nepodarilo výrazne ušetriť, odsunuli však viacero operácií... V súvislosti s firmami a kategorizáciou liekov sa už nespomínali obálky, ale kufríky s platidlom. Minister dal bez problémov príkaz na zrušenie zdravotníckych zariadení, do ktorých sa len pred niekoľkými mesiacmi investovalo... Od 1. júna prestali platiť prospektívne rozpočty na ústavné lôžkové zariadenia, vyplynulo to vraj aj z toho, že všeobecne záväzné právne normy nedávali ministerstvu zdravotníctva takéto oprávnenie. Jediným všeobecne záväzným ukazovateľom upraveným známym predpisom - cenovým opatrením MF SR - je maximálna cena výkonu, presnejšie mesačného výkonu jednotlivých zdravotníckych zariadení. Teraz to vyzerá tak, že ministerstvo môže len odporučiť zdravotným poisťovniam výšku finančných prostriedkov, ktorú by mali uhradiť lôžkovým zariadeniam. Poisťovne potom môžu s nimi uzatvoriť zmluvy iba podľa reálnych zdrojov, a tie sú biedne. Takže budú selektovať, až kým sa im podarí uzavrieť alebo neuzavrieť zmluvu... Ale problémy bude možné aspoň čiastočne na niekoho zvaliť. Lekári zasa pochopili, že sľubovaného ocenenia sa nedočkajú, a aj to, že v celom tom avizovanom zlepšení postavenia išlo len o predvolebnú politiku. No pomáhajú si, ako vedia. Vzrástli požiadavky na úplatky, boli prípady, keď obvodná lekárka bez problémov napríklad povedala pacientke, za koľko jej okamžite budú operovať žlčník. Chirurg sa len spýtal, či pozná podmienky, a prevzal obálku... Pritom zodpovední a kompetentní sa tvária ako tri opice z bájky - nič nevidia, nič nepočujú a pre istotu ani nekomentujú. Začali sa však vyjadrovať v zahraničí: zdravie v kandidátskych krajinách EÚ podľa nich prestalo byť prioritou. Kandidátske štáty totiž dávajú na zdravie a zdravotnú starostlivosť 4,5 % HDP, kým krajiny EÚ 8,5 % HDP. Znamená to, že priemerné reálne výdavky na zdravie na osobu v kandidátskych krajinách je 400 EUR, kým v členských štátoch EÚ je to 1600 EUR. Ľudmila Koníková |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |