|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 29.Júna 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||
Liberalizácia trhu s plynom témou číslo jedenSlovenskí plynári na Svetovom plynárenskom kongrese Je tu príležitosť ukázať a prezentovať našu trojročnú prácu na zodpovedaní otázky, či sa plyn stal skutočne energiou 21. storočia, zdôraznil prezident Svetovej plynárenskej únie Claude Détourné vo svojom prejave na slávnostnom otvorení 21. Svetového plynárenského kongresu. Toto podujatie sa uskutočňuje každé tri roky. Tentoraz sa miestom jeho konania stalo jedno z najznámejších centier na Azúrovom pobreží Nice. Aj preto, lebo práve Nice je po Paríži druhým mestom vo Francúzsku, kde jazdí najviac autobusov mestskej hromadnej dopravy na plynový pohon. Na kongrese sa zúčastnilo vyše 15-tisíc hostí z 58 krajín sveta, ktoré sú členmi Svetovej plynárenskej únie. Počas štyroch dní, od 6. do 9. úna, na tomto summite odzneli nielen zásadné vystúpenia popredných osobností z najväčších plynárenských spoločností, ale predovšetkým diskusie o aktuálnych otázkach plynárenstva. Súčasťou kongresu už tradične bola aj výstava. Na ploche vyše 17-tisíc štvorcových metrov, návštevníci v niekoľkých poprepájaných budovách si mohli pozrieť 500 expozícií plynárenských spoločností, dodávateľov a výrobcov technológií. Otvoriť trh s plynom? Vzhľadom na skutočnosť, že od 10. augusta vstupuje do platnosti direktíva EÚ o otváraní sa trhu s plynom, táto téma sa stala ťažiskovou, a práve okolo nej sa sústredili najprudšie výmeny názorov. Podľa uvedenej direktívy by už v prvej fáze mohli konkurencii poskytnúť 20 % trhu, čo znamená, že najmä veľkí spotrebitelia si budú môcť vybrať dodávateľa. Predstaviteľ nemeckého Ruhrgasu Burckhard Bergmann zdôraznil, že pravidlá liberalizácie trhu s plynom majú určovať odborníci a nie štát. Táto brandža musí zamedziť anarchiu štátnej regulácie. Pokles cien, ako to bolo pri liberalizácii európskeho trhu, s elektrickou energiou sa však zatiaľ neočakáva, lebo dodávky plynu budú zabezpečovať na základe dlhodobých kontraktov. Podľa neho je v záujme nielen hlavných producentov plynu Ruska, Nórska či Alžírska - stabilizovať ceny, ale aj obstarávateľov, ktorí si chcú poistiť dodávky. B. gmann tiež zdôraznil, že postup liberalizácie bude rozdielny vzhľadom na štruktúru jednotlivých národných trhov s plynom. Súťaž na trhu však podľa neho povedie k prepájaniu producentov, tranzitno-obchodných spoločností a distributérov pre konečných spotrebiteľov. Francúzska spoločnosť Gaz de France (GdF) sa podľa Pierra Gadonneixa bude zasadzovať za úplnú liberalizáciu trhu s plynom bez obmedzení. Dosiaľ sa táto spoločnosť zúčastňovala na hospodárskej súťaži v zahraničí, francúzsky trh však pre spoločnosti zo susedných krajín zostával tabu. Príchodu konkurencie sa však neboja, lebo GdF drží v rukách viacero tromfov. Tým najväčším je skutočnosť, že má 12 miliónov zákazníkov. Na to, aby expandovala do všetkých oblastí s obchodom sú potrebné nové, pragmatické partnerstvá. Gazprom kriticky Šéf ruského plynárenského gigantu Gazprom Rem Vjachirev podrobil blížiacu sa liberalizáciu trhu s plynom ostrej kritike. Podľa jeho vyjadrenia rýchla liberalizácia neprežije tam, kde dominujú dlhodobé dodávkové kontrakty. Predstava rýchlej liberalizácie zomrie v priebehu desiatich rokov, dodal. Gazprom má dlhodobé kontrakty s väčšinou európskych distributérov plynu na najbližších dvadsať rokov, obáva sa však straty podielu na trhu, ako aj o príjmy, ktoré by mohli ovplyvniť nižšie ceny plynu. Veď Gazprom v súčasnosti dodáva takmer 30 % plynu na európsky trh. V snahe obmedziť očakávané škody exportérov plynu, už vlani navrhol vytvoriť organizáciu exportérov podobnú ropnému kartelu OPEC, ktorá by kontrolovala ceny. Hoci liberalizáciu trhu už nemožno zastaviť, aj podľa prezidenta Svetovej plynárenskej C. Détourného, by nemala predsa len zájsť priďaleko. Ak by sa tak stalo, mohlo by to viesť k akejsi zápche na trhu. Podľa jeho vyjadrení, keby sa uzavrelo priveľa krátkodobých kontraktov, zamrzlo by mnoho veľkých a potrebných investičných projektov. Dôsledkom bude zrejme zníženie zásobovacej bezpečnosti plynom. Dosiaľ malo 95 % kontraktov dlhodobý charakter v časovom horizonte 10 20 rokov. To by sa však pri zrýchlenej liberalizácii zmenilo. Krátkodobé kontrakty by nemali presiahnuť viac ako 20-percentný podiel, čo na rozhýbanie trhu úplne stačí. Obmedzené zásoby Aj keď sa odhady svetových zásob plynu a ropy často rozchádzajú, údaje, ktoré v Nice zverejnili hovoria o tom, že zásoby ropy sa odhadujú na 43 rokov, a plynu asi na 65 rokov. Ide však o súčasný stav, teda o to, čo je dostupné. No ak sa do úvahy zoberie postupujúci vývoj technológií, pomocou ktorých by sa napríklad dokázalo ťažiť aj z dnešného hľadiska ešte na nedostupných miestach, tak predpovede či už ide o plyn, ale aj o ropu, sú oveľa optimistickejšie. Uvažujú približne o zásobách ropy na 70 - 80 rokov a plynu na 130 - 150 rokov. Vzhľadom na fakt, že len v Európe vzrastie v najbližších rokoch spotreba zemného plynu o 3 % ročne, treba otvárať stále vzdialenejšie a nedostupnejšie ložiská. Preto podľa odporúčaní predstaviteľov Svetovej plynárenskej únie sú nevyhnutné enormné investície nielen do ťažby ložísk, ale aj výstavby potrebnej infraštruktúry v týchto vzdialených oblastiach. Už dnes je však isté, že dovedna pôjde o miliardy USD. Nečudo, že vzrastajú obavy z nekontrolovateľnej liberalizácie. Jej vplyv na rozvoj nových technológií, ktorými sa zabezpečí ťažba o 10 - 15 rokov, môžu byť katastrofálne. Vo Veľkej Británii, kde je napríklad trh s plynom plne liberalizovaný, sa už v súčasnosti vývoj musí financovať z verejných prostriedkov, lebo obchodníci s plynom nie sú ochotní do rozvoja investovať. Ekologické palivo Na Svetovom plynárenskom kongrese sa veľa diskutovalo aj o prínosoch využívania zemného plynu v súvislosti s riešením globálnych ekologických problémov. K nim patrí najmä tzv. skleníkový efekt, ktorý spôsobuje postupné otepľovanie atmosféry. Ak však majú krajiny sveta znížiť emisie skleníkových plynov o 5,2 % a krajiny EÚ o 8 %, a to z úrovne roku 1990 v období rokov 2008 až 2012, je prioritou zvýšiť využívanie plynu. Jeho spaľovanie je v porovnaní s klasickými fosílnymi palivami, najmä uhlím, čo do produkcie emisií, najprijateľnejšie. Keďže určitý problém predstavujú emisie oxidov dusíka, je potrebné zavádzať také technológie, ktoré ich objem budú znižovať na minimum. Aj do tejto oblasti treba preto investovať nemalé prostriedky. V súvislosti s požiadavkou zvýšiť podiel plynu na celkovej spotrebe energetických zdrojov, vystupuje do popredia nielen tlak na rýchlejšiu plynofikáciu v tých krajinách, kde nie je ešte na dostatočnej úrovni, ale aj na zavádzanie kombinovanej výroby elektriny a tepla v kogeneračných jednotkách alebo paroplynových cykloch. Tieto progresívne technológie predstavujú najúčinnejší spôsob využitia média, a vyspelé krajiny, ktoré s ich prevádzkou majú už značné skúsenosti, ponúkli aj na kongrese pomoc transformujúcim sa či rozvojovým krajinám. SPP a privatizácia Predstavitelia Slovenského plynárenského priemyslu využili kongres aj na viaceré stretnutia so zástupcami partnerských plynárenských spoločností. Generálny riaditeľ SPP Pavol Kinčeš nám povedal, že práve rozhodnutie vlády SR privatizovať SPP bolo jednou z ťažiskových tém, o ktorom informoval na bilaterálnych rokovaniach. Aj na stretnutí s vedením Gazpromu bola privatizácia najziskovejšieho podniku v SR jedným zo štyroch hlavných okruhov. Zástupcovia oboch podnikov hovorili aj o výstavbe južnej vetvy plynovodu Jamal, ktorá by mala smerovať cez územie Slovenska. Vybudovanie tejto trasy by pomohlo vyriešiť naše súčasné problémy s Ukrajinou, zdôraznil pred novinármi viceprezident Gazpromu Jurij Komarov. Podľa neho si projekt vyžaduje politickú aj ekonomickú podporu. P. Kinčeš dodal, že predstavitelia Gazpromu sa zaujímali aj o postup rozširovania podzemných zásobníkov zemného plynu v Nafte Gbely, lebo vidia v rozširovaní existujúcej kapacity perspektívu. Posledným okruhom rokovania bola činnosť a fungovanie spoločného rusko-slovenského plynárenského domu. Ten vznikol, aby presadzoval vyššie požiadavky na spotrebu plynu. Orientuje sa len na predaj a nákup plynu nad rámec dohodnutých kontraktov. Pôvodne mal fungovať ako barter, teda za dodávky nad rámec sa malo platiť slovenskými výrobkami. No pretože je už druhý rok v strate, SPP uvažuje o tom, že vystúpi z tejto spoločnosti. Na druhej strane však ruská strana argumentovala slabou konkurencieschopnosťou slovenských výrobkov. A tak sa napokon dohodli, že SPP do mesiaca pripraví analýzu stavu zo svojho pohľadu, a potom budú rokovania opäť pokračovať. Podiel akceptujú Hoci predstavitelia Gazpromu povedali, že do mesiaca sa jasne vyjadria, či prejavia záujem svojej účasti na privatizácii SPP, generálny riaditeľ Gaz de France Jacques Deyirmendjian záujem jasne formuloval. Podľa jeho slov rozhodnutie nemeckej plynárenskej spoločnosti Ruhrgas, francúzskej Gaz de France a talianskej SNAM ísť do privatizácie SPP spoločne, môže byť prínosom nielen pre všetky tri subjekty určitého konzorcia, ale aj pre Slovensko. Všetky sa totiž zaujímajú o tranzit plynu a chcú ho rozvíjať. Ak vláda nejakej krajiny rozhodne o privatizácii takého významného podniku, akým je SPP, je to preto, lebo potrebuje uskutočniť zmeny v celom sektore plynárenstva. A na to potrebuje peniaze, dodal J. Deyirmendjian. Pokiaľ ide o privatizáciu SPP, vysvetlil, že je ešte predčasné hovoriť o podrobnostiach, vyplynú z konkrétnej situácie. Zároveň však upozornil, že sa treba vyvarovať alebo predísť tomu, aby sa k privatizácii dostali špekulanti a neseriózni partneri. Na otázku, ako hodnotí rozhodnutie vládneho kabinetu SR ponúknuť strategickému partnerovi 34-percentný balík akcií, šéf GdF dodal, že tento podiel je síce minimálny, ale na prechodné obdobie ho akceptujú. Tým vlastne nepriamo potvrdil, že pozíciu strategického partnera si budú chcieť časom upevniť aj vyšším podielom. Pokiaľ ide o úroveň kongresu, slovenskí plynári, ktorí do Nice pricestovali, či už za SPP, alebo Slovenský plynárenský a naftový zväz, hodnotili ho pozitívne. Keďže viacerí z nich sa zúčastnili na predchádzajúcich ročníkoch, na otázku, či môžu porovnať napríklad kongres v Nice s predchádzajúcim kongresom v roku 1997 v Kodani, nám povedali, že aj keď účasť na tohtoročnom podujatí bola možno slabšia, organizácia akcie a najmä úroveň diskusií zdvihla latku vysoko. Mimochodom, práve v Nice predstavitelia Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) podpísali dohodu s nemeckým plynárenským a vodárenským technicko-vedeckým združením z Bonnu (DVGW) o intenzívnej spolupráci v oblastiach spracovania a aplikácie technických pravidiel a odporučení DVGW. Podpísaním dohody, ktorá sa vzťahuje aj na výmenu informácií v skúšobníctve a certifikácie, ako aj vzdelávanie a vedecký výskum plynu, sa SPNZ stal riadnym členom DVGW. Výstava J. Zoričáka Súčasťou expozície SPP na Svetovom plynárenskom kongrese bola aj výstava sklených plastík rodáka spod Tatier Jána Zoričáka, ktorý žije vo Francúzsku. Keďže pri práci so sklom používa plyn, zastrešenie jeho výstavy pod expozíciu SPP malo aj určitú symboliku. J. Zoričák sa narodil v roku 1944 v Ždiari , vyštudoval Strednú priemyselnú školu sklársku v Železnom Brode a Vysokú školu umeleckopriemyselnú v Prahe skončil v roku 1969. Potom za manželkou odišiel bývať do Francúzska. Hoci práca so sklom ho fascinovala od začiatku, presadiť sa za hranicami vlasti nebolo preňho ľahké. Ale podarilo sa. Dnes tento výtvarník žne úspechy jeden za druhým. Jeho plastiky zo skla obdivovali návštevníci vo všetkých významných galériách sveta, vo svojich zbierkach ich má japonský cisár, britská kráľovná a ďalší poprední štátnici. Je tiež nositeľ mnohých ocenení. Podľa J. Zoričáka vždy ho priťahovalo všetko magické, nepoznané. Preto sa v posledných rokoch inšpiruje kozmickým priestorom. Fascinujú ho témy ako zrod hviezd, pohľad z galaxie a podobne. V roku 1993 sa J. Zoričák zúčastnil spolu s Františkom Kelem 1. slovenskej severopolárnej expedície a v priestore večného ľadu vztýčil Arktický kvet. Tým sa jeho sen splnil len čiastočne, lebo sklený pomník poznaniu a odvahe človeka chce ešte osadiť aj na druhom magickom bode samého kraja Zeme - na južnom póle. Výstavu diel J. Zoričáka, ktorá v Nice očarila množstvo návštevníkov, otvoria už o niekoľko dní aj v Dome plynárov v Bratislave. Zdena Rabayová |
|
||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||
