Kontroverzná téma protiraketového dáždnika nad USA Dnes sa končí trojdňový oficiálny pobyt amerického prezidenta Bila Clintona v Moskve. Svoju piatu a poslednú návštevu Ruskej federácie vo funkcii hlavy štátu začal v sobotu večer v Kremli prijatím pozvania prezidenta Vladimira Putina na pracovnú večeru. Stolovanie v úzkom kruhu bolo prvým kolom rusko-amerického summitu. Počas podávania palaciniek s kaviárom, pečienky z marala (sibírskeho jeleňa), kapustovej polievky s hubami, husi na červenom víne s jablkami a brusnicami, pstruha s ruskou omáčkou a ruskej zmrzliny, stačili prezidenti a ich poradcovia S. Talbott a S. Prichodkov prebrať otázky kontroly zbrojenia a situáciu na Balkáne a na Severnom Kaukaze. Spomenuté problémy plus vzájomné ekonomické záujmy a globálne výzvy boja s terorizmom, organizovaným zločinom a predajom narkotík sa stali témami oficiálnych rozhovorov, ktoré sa začali až včera napoludnie. Predtým Bill Clinton navštívil najväčší pravoslávny svätostánok na svete, chrám Krista Spasiteľa, pamätník bojovej slávy ruských vojsk, ktoré porazili francúzskych Napoleonových dobyvateľov. Rusko-americký summit sa uskutočňuje v období nie práve najideálnejších vzájomných vzťahov, ktoré poznačila kosovská kríza a zásah NATO na Balkáne, ale aj rozdielnosť prístupov k chápaniu podstaty zahraničnej politiky - zatiaľ čo Moskva stále opakuje, že cieľom jej aktivít na medzinárodnom poli je vrátiť Rusku veľmocenské postavenie a dosiahnutie rešpektovania jej národných záujmov, Washington stabilizáciu vzájomných vzťahov veľmi dlho podmieňoval úspechmi vnútorných ruských reforiem. S príchodom V. Putina do Kremľa bude však takýto prístup neefektívny. Nový ruský prezident dáva jasne najavo, že je proti tomu, aby ktokoľvek zasahoval do vnútroruských záležitostí. Okrem toho sa V. Putin stačil už stretnúť s niektorými európskymi lídrami a vyslať do Ameriky signál, že jeho hlavným partnerom sa v budúcnosti môže stať Európa. Britský premiér T. Blair, ktorý s ruským prezidentom rokoval už dvakrát, napríklad nie veľmi lojálne voči svojmu stabilnému americkému spojencovi vyhlásil, že za jednu zo svojich hlavných úloh považuje zbližovanie názorov Ruska a USA v diskusii o budovaní národného amerického systému protiraketovej obrany. Nemecký kancelár G. Schröder ešte výraznejšie podporil Moskvu, keď počas Clintonovej návštevy Berlína vyhlásil, že budovanie systému protiraketovej obrany v USA považuje za nebezpečné. A francúzsky prezident J. Chirac položil USA ešte ostrejšie otázku: Ako chcete presvedčiť (štáty), aby prestali s hromadením nových zbraní, keď silnejšie veľmoci hovoria, že považujú za nevyhnutné rozvíjať nové technológie, ktoré spochybňujú tak ťažko dosiahnutú strategickú rovnováhu? Téma roztvárania protiraketového dáždnika nad územím Spojených štátov amerických patrí k najkontroverznejším vo vzájomných rusko-amerických vzťahoch. Budovanie podobných systémov je v rozpore s doterajšou dohodou o protiraketovej obrane z roku 1972, na čom Moskva striktne trvá. Ruskí diplomati sa už vyše roka na konzultáciách o tejto otázke vyhrážajú Američanom, že Kremeľ zruší všetky svoje doterajšie záväzky vyplývajúce z odzbrojovacích dohôd, ak Washington začne uskutočňovať svoje plány s budovaním nového systému protivzdušnej obrany. Rusko zakotvilo túto podmienku dokonca v zákone o ratifikácii Dohody START-II. Pár dní pred rusko-americkým summitom V. Putin oprášil starý návrh na rozšírenie protiraketového dáždnika, teda na spoločné rusko-americké budovanie systému protivzdušnej obrany. Pre Rusko by si ochrana pred jadrovou hrozbou tretích štátov vyžiadala rozšírenie arzenálu jadrových rakiet o 1000 -1500 hlavíc najnovšieho pokolenia. Ruskí vojenskí experti uvádzajú, že jadrovým štítom nateraz disponuje len metropola - Moskva. Vzhľadom na to, väčšina komentátorov považuje novú iniciatívu V. Putina za efektné politické gesto porovnateľné s jeho vyhlásením o možnej perspektíve vstupu Ruska do NATO. Podobne ako ono môže dať impulz k ďalšiemu dialógu. Prelom v tejto otázke sa na summite v Moskve neočakáva. Prezident B. Clinton by bol prekvapený, keby sa podarilo prekonať všetky rozdielnosti v názoroch medzi Ruskom a USA vrátane dohody o protivzdušnej obrane. Nie je však vylúčené, že dosiahneme oveľa viac, ako mnohí očakávajú, vyhlásil pred cestou do Moskvy. Pred uzávierkou čísla neboli ešte známe výsledky desaťhodinových rokovaní V. Putina s B. Clintonom. Mária Mikušová, Moskva
Predpokladáme, že na území Slovenska bude prevládať počasie, ktoré slabo až mierne zaťažuje organizmus meteosenzitívnych ľudí. Prevládať môže pocit nespokojnosti, podráždenosti, vyšší psychický stres, prípadne aj záťaž krvného obehu. Mierne zvýšený je sklon k únave, poruchám koncentrácie aj k poruchám spánku. Uvedené ťažkosti môžu zvýšiť riziko úrazov a nehôd, preto je potrebná opatrnosť pri všetkých činnostiach, najmä v doprave. Zdravotné ťažkosti podmienené počasím môžu byť výraznejšie na juhozápade územia.Zajtra predpokladáme zvýšenie záťaže srdcovo-cievneho, dýchacieho prípadne zažívacieho ústrojenstva. Zintenzívniť sa môžu reumatické bolesti, znižuje sa výkonnosť a koncentrácia.(zč)
Dnes bude jasno až polojasno, cez deň v západnej polovici územia miestami oblačno. Popoludní ojedinele búrky. Veľmi teplo. Najvyššia denná teplota 27 až 32, na horách vo výške 1500 m 20 stupňov. Prevažne slabý premenlivý vietor.V utorok bude veľká oblačnosť, prechodne až zamračené a na mnohých miestach prehánky a búrky, ojedinele aj dážď. Na východe spočiatku polojasno. V stredu polojasno až oblačno a miestami prehánky, na východe spočiatku zamračené s dažďom. Najnižšia nočná teplota 18 až 14, v stredu 11 až 7, na východe okolo 1, najvyššia denná 18 až 24 stupňov, vo východnej polovici územia 27 až 31, v stredu 20 až 25 stupňov.Slnko vyjde zajtra o 4.55 a zapadne o 20.47 hod.
