Súčasná vláda si dala za cieľ zlepšiť podmienky pre podnikateľov. Ako píše v programovom vyhlásení, podporí podnikateľskú iniciatívu. Nedávno dokonca premiér Mikuláš Dzurinda vyhlásil, že na Slovensku vrcholí ekonomická stabilizácia. Toto svojské vyhlásenie bolo dôvodom konfrontovať súčasný stav a predvolebné sľuby s aktuálnymi skúsenosťami podnikateľov. Dnes sa zhovárame na túto tému s generálnym riaditeľom Raven, a. s., Považská Bystrica Ing. Ľubomírom Harvánkom. Jeho firma sa venuje spracovaniu a predaju hutného a stavebného materiálu. Ako podnikateľ nepociťujem, že prišla nová vláda, začína náš rozhovor. Nenastala nijaká zmena. Jediné, čo cítim, je väčší tlak zo strany daňových úradov, prísnejšie a tvrdšie sa vymáhajú pohľadávky. O odvetví, v ktorom podnikáte, rezortní predstavitelia na čele s ministrom Istvánom Harnom tvrdia, že teraz bude dobiehať predvolebné predsavzatia pri výstavbe bytov. Začínajú sa údajne rozbiehať práce na výstavbe diaľnic. Práce v stavebníctve by teda malo byť dosť. - Všetky panelárne vrátane tých, ktoré boli ponechané ako strategické podniky, nie sú dostatočne vyťažené. Možno sa stavia určitý počet nových bytov, ale iba na báze tehloblokov. Oživenie teda zaznamenali malí stavebníci. Avšak nemyslím si, že je to výsledok lepšej bytovej politiky, ako bola do roku 1998. A čo sa týka konkrétne odboru, v ktorom priamo pôsobíte, v hutných materiáloch? - V porovnaní s predchádzajúcim obdobím nenastala väčšia spotreba ocele. Skôr naopak, došlo k jej útlmu a ku stagnácii, pretože pri výstavbe diaľnic bola zabezpečená aspoň jej minimálna spotreba, a tá ustala. Lenže ani vtedy nefungovali finančné väzby medzi štátom a podnikateľmi tak, ako by mali. Podnikatelia
úverovali štát, ktorý meškal s platbami niekoľko mesiacov. Mohli sme síce predať, to je síce pravda, ale potom sme museli ťahať bremeno pohľadávok od troch mesiacov až do pol roka, niekedy aj viac. Takže, pri vyhodnotení konkrétneho obchodného prípadu sme často zistili, že sme vlastne pracovali zadarmo. Ak sa teda aj masívny program budovania diaľnic alebo bytovej výstavby spustí, pokiaľ nie je jednoznačne finančne pokrytý, realizuje sa na úkor dodávateľov. Pritom ak niekto dlhuje štátu, on to nemá rád... Vláde sa často právom vyčíta, že nepočúva názory podnikateľov a ich profesijných združení a mentorsky iba jednostranne robí na zlepšenie ich situácie kroky, ktoré ona považuje za správne. Ako však problém vidíte vy, podnikatelia? - Ani pri jednej vláde som ako podnikateľ nemal pocit, že sa mi snaží pomôcť. Pomoc pri rozvoji hospodárstva vidím jednoznačne v oživení stavebníctva. V niektorých objektívnych hodnoteniach ekonomiky krajín sa za kritérium považuje spotreba ocele. Vypovedá o tom, ako sa investuje, koľko je v ňom zdrojov na to, aby sa inovovalo, modernizovalo, stavalo. Oceľ totiž musí byť na každej stavbe. Aká je situácia v tomto smere u nás? - Môžem hovoriť o období, počas ktorého v tomto odvetví podnikám, teda o situácii za posledných desať rokov. Spotreba ocele je stabilná. Ak vláda napríklad poľavila v rokoch 1998 a 1999 v budovaní diaľnic, kompenzoval to vstup zahraničných investorov pri výstavbe hypermarketov. V porovnaní s inými krajinami sme však na tom horšie. Vráťme sa však k predchádzajúcej otázke čo by konkrétne podľa vás pomohlo? - Všetci máme pocit, že na Slovensku chýbajú peniaze. Otázka však znie aj tak, či s nimi vieme dobre nakladať, ak ich aj máme. Vieme ich vynaložiť na účely, na ktoré ich najviac potrebujeme? Nie som zástancom myšlienky, že nám vo všetkom pomôže len zahraničný investor. Musíme si pomôcť predovšetkým sami. Je však samozrejmé, že zahraničných investorov potrebujeme, a sú dokonca kľúčom k oživeniu ekonomiky. Avšak neprichádzajú. Čo potrebujú a čo im nevieme dať? - Politickú a právnu stabilitu, vymáhateľnosť práva. To znamená, keď sem dajú peniaze, chcú, aby mohli v pokoji a dlhodobo pracovať, že ak nastane problém, legislatíva krajiny im umožní sa s ním vyrovnať. To im dnes na Slovensku chýba. Všetko ostatné tu nájdu - kvalifikovaných ľudí ochotných pracovať. Jednou z vážnych chýb vlády je, že nezrýchlila obeh peňazí, že doteraz nespustila a váha pri obnovení bankrotov neperspektívnych firiem, lebo sa bojí, že to bude znamenať zánik podnikov a zvýšenie nezamestnanosti. Banky sa však pritom revitalizujú. Nastáva teda akási nerovnováha medzi nimi a podnikateľkou sférou na jednej strane a súčasne podniky v bankrote sú škodnou aj medzi podnikateľmi, lebo neplatia. - Nie som odborník na bankovú sféru, ale čo ma ako každého podnikateľa zaujíma, je to, či mi dokáže ponúknuť úvery. To znamená, za akých podmienok ručenia, na aké obdobie a za aký úrok. V tomto smere však už roky na Slovensku nijaké zmeny nenastali, ak nerátame pokles o pol percenta a podobne. Jediné, ktoré idú dolu s úrokovými sadzbami, sú zahraničné banky. To však tiež nie je zásluha vlády. Robia to preto, lebo jednoducho majú dosť zdrojov a nemajú komu požičať. Keby ste mali možnosť požičať si za prijateľných podmienok, načo by vám aj taký úver bol? Pre koho by ste stavali, keď chýba objednávateľ? - Je naivné domnievať sa, že tým, že sa ozdravia banky, že sa všetko vyrieši. Pokiaľ tu nie je kúpna sila, tak môžete mať ten najlepší podnikateľský zámer, jednoducho nemáte nič. Niektorí prognostici a renomované zahraničné finančné inštitúcie hovoria o poklese reálnej mzdy na Slovensku. Takže kríza bude trvať? - Vizitkou životnej úrovne ľudí v krajine je predaj bežného spotrebného tovaru. Vidíme to na stavebninách. Oproti predchádzajúcemu roku klesol objem tržieb na 50 %. Keď som robil analýzu, či nám zákazníkov neodčerpala konkurencia, alebo či nemáme vysoké ceny, zistil som, že v tomto smere sa nič nezmenilo. Záver je teda len jeden: ľudia nemajú peniaze na to, aby si opravovali domy, kupovali nové veci, modernizovali. Každý je rád, že má na základné životné potreby. Ale zasa na druhej strane vklady do bánk vzrástli. To odporuje vášmu záveru. - Neodporuje a je na to logické vysvetlenie. Keď vidíte, že je zle, keď neviete, ako sa vyvinie v krajine situácia o týždeň, dva, o mesiac, tak sa poistíte na horšie časy tým, že šporíte. To je skutočný dôvod, prečo vzrástli vklady v bankách. Avšak na druhej strane, keď si niekto dokáže spočítať, že má ročný príjem 300-tisíc Sk a keď sa bude slušne správať, že na svojom mieste bude aj o desať rokov, môže uvažovať perspektívne. To napríklad znamená, že si zoberie úver, pustí sa do rekonštrukcie domu, lebo vie, že ju dokáže postupne zaplatiť. Ale dnes na Slovensku takúto istotu nemá nikto. V tom ma vláda za rok a pol svojho pôsobenia najviac sklamala. Peter Višváder
Predpokladáme, že na území Slovenska bude prevládať počasie, ktoré slabo až mierne zaťažuje organizmus meteosenzitívnych ľudí. Prevládať môže pocit nespokojnosti, podráždenosti, vyšší psychický stres, prípadne aj záťaž krvného obehu. Mierne zvýšený je sklon k únave, poruchám koncentrácie aj k poruchám spánku. Uvedené ťažkosti môžu zvýšiť riziko úrazov a nehôd, preto je potrebná opatrnosť pri všetkých činnostiach, najmä v doprave. Zdravotné ťažkosti podmienené počasím môžu byť výraznejšie na juhozápade územia.Zajtra predpokladáme zvýšenie záťaže srdcovo-cievneho, dýchacieho prípadne zažívacieho ústrojenstva. Zintenzívniť sa môžu reumatické bolesti, znižuje sa výkonnosť a koncentrácia.(zč)
Dnes bude jasno až polojasno, cez deň v západnej polovici územia miestami oblačno. Popoludní ojedinele búrky. Veľmi teplo. Najvyššia denná teplota 27 až 32, na horách vo výške 1500 m 20 stupňov. Prevažne slabý premenlivý vietor.V utorok bude veľká oblačnosť, prechodne až zamračené a na mnohých miestach prehánky a búrky, ojedinele aj dážď. Na východe spočiatku polojasno. V stredu polojasno až oblačno a miestami prehánky, na východe spočiatku zamračené s dažďom. Najnižšia nočná teplota 18 až 14, v stredu 11 až 7, na východe okolo 1, najvyššia denná 18 až 24 stupňov, vo východnej polovici územia 27 až 31, v stredu 20 až 25 stupňov.Slnko vyjde zajtra o 4.55 a zapadne o 20.47 hod.
