|
|
||||||||||||||||
| Utorok 6.Júna 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Až keď si zákazník zvykneZa riekou Moravou je pre Slovákov lacnejšie, ale prečo? Správa, že sú nielen české, ale aj naše mliekarenské výrobky na Morave lacnejšie, obletela Slovensko. V novinách, rozhlase a televízii sa zdôrazňuje, že v Českej republike vracajú daň z pridanej hodnoty za nákup nad tisíc korún. Preto aj pred moravskými hypermarketmi sú autobusy so slovenskými poznávacími značkami. Na túto tému sme sa porozprávali s Ing. Jánom Šimunkom, generálnym riaditeľom Mliekospolu Nové Zámky a podpredsedom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, ktorá má dnes v Košiciach valné zhromaždenie a kde tento problém bude rezonovať. Aký je váš názor na to, že sú niektoré naše výrobky lacnejšie v moravských a českých obchodoch ako na Slovensku? - Spotrebiteľa to právom zaujíma. Treba však vedieť, ktoré faktory ceny ovplyvňujú. Ak sa chceme my, producenti usadiť na zahraničných trhoch, musíme predávať výrobky lacnejšie, žiaľ, aj so stratou. Je to nevýhodné nielen pre slovenských, ale aj pre všetkých zahraničných dodávateľov predávajúcich produkty aj za nižšiu cenu, ako sú výrobné náklady. Zdôrazňujem, že zahraničné reťazce v rámci svojich ziskov cenu niektorých výrobkov regulujú a určujú ju nižšiu, ako je naša. Pravda, rozhodujú aj iné faktory. Tie však poznám len z počutia, nemám ich zatiaľ overené. Zodpovedá u nás cenotvorba podmienkam na trhu? - Cena potravinárskych výrobkov sa tvorí najmä od vstupnej suroviny. Tá sa podieľa na cene finálneho produktu až 80 percentami. Pre výrobný podnik ostáva na zníženie ceny 20 percent. Pri dodávateľských cenách do obchodných systémov svoje zohráva aj cenotvorba finálnych výrobkov. Od čoho sa odvíjajú ceny? - Od cien komodít, všeobecne známych na burzách. Náš výrobca odmieta poskytnúť informácie o cene. Jej utajovaním vidí lepšiu pozíciu pri rokovaniach s obchodnými partnermi. Preto aj vznikol odpor k obchodným reťazcom, ktoré si diktujú svoje ceny a nezaujíma ich, či sú odvodené od ekonomických nákladov. Tieto praktiky fungujú aj v Česku? - Áno, ale nie v takom rozsahu ako na Slovensku. Overil som si, že náklady v moravských reťazcoch sú nižšie, lebo majú vyšší obrat. Nemôžem porovnávať ceny v bratislavskom hypermarkete v centre mesta s cenami v obchode rovnakého typu za Brnom alebo pri Břeclavi. V Česku sú aj služby a zásobovanie obchodných reťazcov lacnejšie. Preto aj za výrobky, v tomto prípade mliečne, platí spotrebiteľ menej. Len preto? - Dá sa povedať, že áno, lebo výrobné náklady od výrobcu až po spotrebiteľa sú niekoľkonásobne nižšie. Dôležité je aj to, že v českých predajniach majú vyšší obrat, preto tamojší producenti môžu lepšie využívať výrobné kapacity a ponúkať výrobky lacnejšie. Nižšie náklady zabezpečuje aj technológia predaja na vyššej úrovni. Nečudo, že sa o nižších cenách u našich západných susedov hovorí pri každej príležitosti. Je to tak trocha aj závisť. Neponúkajú slovenskí producenti mliečne výrobky na českých trhoch lacnejšie len preto, aby sa presadili? - To nemôžem tvrdiť, ale všade vo svete je to bežné. Aj u nás zahraničné reťazce ponúkajú výrobky za tzv. uvádzacie ceny, ktoré sú pre nich stratové. Keď si však spotrebiteľ na výrobok zvykne, cenu zvýšia. A ešte niečo: Výrobky predražuje aj veľkoobchod a každý, kto vstupuje do obchodného systému. Cenu podmieňuje aj vzdialenosť medzi výrobcom a spotrebiteľom. Čím je vzdialenosť väčšia, tým je cena vyššia. Je správne, že sa pripravuje zákon, ktorý bude korigovať obchodné reťazce. Jeho cieľom bude uskutočňovať transformáciu slovenského obchodu na štandardné podmienky v krajinách Európskej únie. To však znamená? - Áno znamená, že ak na náš trh pustíme zahraničné obchodné reťazce nekoordinovane, zničíme vlastných obchodníkov, hoci zákon má zabezpečiť, aby boli rovnocennými partnermi. Dnes je na Slovensku 30 percent veľkoplošných a 70 percent malometrážnych obchodných jednotiek. O niekoľko rokov môže byť pomer opačný. Výrobky Mliekospolu majú v zahraničí dobrý zvuk, čo potvrdzuje aj dvakrát za sebou získané ocenenie Najlepší exportér roka, ktoré udeľuje ministerstvo hospodárstva. Preto si nemusíte hľadať cesty medzi zahraničné obchodné reťazce. Ale predsa si pripomeňme tohtoročné výrobné úlohy. - Začnem exportom. Okrem syra Akawi, ktorý vyvážame do arabských krajín, exportujeme do Holandska, krajiny známej ako syrárska veľmoc, sušené mlieka polotučné i odstredené, sušený cmar a maslo. Vývoz tvorí 31 percent z tržieb. Keďže na tento rok plánujeme tržby za 1,125 mld. Sk, viete si predstaviť zahraničný podiel. Vlani bol Mliekospol najúspešnejšou mliekarňou na Slovensku. Zopakujete minuloročný úspech? - Do konca roka je ešte ďaleko, ale šesťmesačné výsledky napovedajú, že máme úspech na dosah ruky. V tomto roku chceme nakúpiť sto miliónov litrov mlieka, čo určite bude slovenské prvenstvo. Aj keď počasie poľnohospodárom nežičí, výsledky predpovedajú vyšší nákup. Z nakúpeného mlieka máme vyrobiť 20,23 milióna litrov konzumného mlieka. Aj túto úlohu podľa súčasnej situácie prekročíme. Na trh dodáme 2000 ton masla, 750 ton tvarohu, 1370 ton syra Akawi, 400 ton pareného syra Zámčan, 5000 ton sušeného mlieka a 3,6 milióna litrov kyslomliečnych výrobkov. Syrov je sedem druhov, maslo dodávame do obchodov vo väčších i v menších obaloch, jedno je so zníženým obsahom cholesterolu. Tvarohov vrátane nátierky a Miláčikov je sedem, smotany sú štyri druhy, jogurtov osem, dva krémové dezerty Bianco a DIA jogurt. Koľko výrobkov ocenili Zlatými medailami Slovak Gold? - Päť. Za Bianco, jemný krémový dezert s probiotickými baktériami, biely a čokoládový, sme dostali Slovak Gold v tomto roku. To však nie je všetko. Na Agrokomplexe získavajú naše výrobky pravidelne Zlaté kosáky, triumfujú v súťaži o mliečny výrobok roka. Právom sa hrdíme Cenou Slovenskej republiky za kvalitu v roku 1999. Už v roku 1995, v druhom ročníku súťaže, nás ocenili diplomom za kvalitu výrobkov. Ako ste sa k úspechom dopracovali? - Kto riadi výrobný proces sloganom - kvalita, ekonomika a údernosť, musí byť úspešný. Veľa záleží najmä od údernosti, tým myslím dôrazne sa presadzovať na domácom trhu. Snažíme sa výraznejšie napojiť na obchodné systémy, presadiť sa len kvalitou výrobkov, nie korupciou, ktorá nám strpčuje život. Ako príklad uvediem: V istom veľkoplošnom obchode pri presadzovaní našich výrobkov mi naznačili, že to bude niečo stáť. To niečo bolo stotisíc korún! Začínate sa presadzovať pod novým názvom Zdravo. Prečo? - Je to symbol kvality, zdravia a cenovej hladiny. Všetky slová sú nám blízke. Preto sa aj chceme pod týmto názvom na našich výrobkoch čo najskôr zapísať do povedomia spotrebiteľov na celom Slovensku. Vladimír Levický |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
