|
|
||||||||||||||||
| Streda 7.Júna 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Keď právnici nectia zákonZahraničné advokátske firmy pôsobia nelegálne Aj keď konferencia slovenských advokátov, ktorá sa zíde koncom týždňa v Bratislave, sa organizuje ako slávnostná pri príležitosti 10. výročia Slovenskej advokátskej komory, bude sa na nej iste hovoriť o viacerých závažných problémoch advokácie. Patrí medzi ne aj nelegálne poskytovanie právnych služieb zahraničnými právnickými firmami. Problém vznikal postupne. Spočiatku sme boli v tom, že tieto firmy právnu pomoc neposkytujú, len sa ju snažia sprostredkovať, prípadne poskytujú tunajším klientom informácie o zahraničnom práve, hovorí JUDr. Štefan Detvai, predseda Slovenskej advokátskej komory. Podľa Obchodného zákona môže zahraničný subjekt podnikať na území SR za presne takých istých podmienok ako domáci. Týka sa to aj zahraničného advokáta, ktorý podlieha zákonu o advokácii. Ten presne stanovuje, za akých podmienok je možné poskytovať právne služby. Patrí medzi ne absolvovanie právnickej fakulty v Česku alebo na Slovensku, prípadne nostrifikácia diplomu, vykonanie advokátskych skúšok, povinné členstvo v advokátskej komore, platenie poistného... Zahraničné kancelárie, ktoré tu pôsobia, týmto podmienkam nezodpovedajú, vysvetľuje Š. Detvai a otvára masívnu knihu Martindale Hubbell International Law Directory, svetový katalóg právnických firiem. V rubrike Slovensko v ňom nájdeme niekoľko firiem aj s adresami a menami v nich pôsobiacich právnikov. Po tom, čo sa tieto firmy ešte v roku 1997 objavili v katalógu a od členov advokátskej komory prichádzali sťažnosti a otázky, ako je možné, že zahraniční právnici tu poskytujú služby zo slovenského práva, JUDr. Š. Detvai ich vyzval na stretnutie. Vysvetlil im, za akých podmienok môžu svoje pôsobenie legalizovať. Je možná spolupráca zahraničnej advokátskej kancelárie s naším advokátom v záujme zahraničného klienta. Pravda, v takomto prípade slovenský advokát vystupuje pod vlastným menom, nie pod hlavičkou zahraničnej firmy. Žiaľ, nemajú záujem podriadiť sa tomu, konštatuje Š. Detvai. Navyše, šesť zahraničných firiem poslalo 22. februára tohto roka list vysokým predstaviteľom SR, začnúc prezidentom a premiérom, ako aj veľvyslanectvám niektorých štátov v SR a ústrediam medzinárodných organizácií (OECD v Paríži, Svetovej obchodnej organizácii v Ženeve a i.), v ktorom vyjadrujú vážne znepokojenie nad súčasným dianím v rámci právnej komunity na Slovensku, ktoré, ak bude nekontrolované, môže mať vážne negatívne následky na medzinárodnú reputáciu Slovenska... Ide vlastne o sťažnosť, že na zahraničných právnikov na Slovensku sú uvalené obmedzenia, ktorá vyúsťuje do požiadavky na primerané zmeny príslušnej slovenskej legislatívy. V liste sa tiež hovorí, že tieto firmy nezastupujú klientov pred slovenskými súdmi a pri poskytovaní právnych služieb "pracujú s riadne kvalifikovanými slovenskými právnikmi, ktorí sú členmi Slovenskej advokátskej komory alebo Slovenskej komory komerčných právnikov..." Je asi prirodzené, že cestou do Európskej únie prispôsobí Slovenská republika aj svoj zákon o advokácii tak, aby zodpovedal štandardu EÚ. Avšak aj v rámci Európskej únie len teraz dochádza k unifikácii úpravy o poskytovaní právnej pomoci. Napríklad Rakúsko, ktoré je jej členom už tri roky, prijalo zákon umožňujúci pôsobenie zahraničných advokátskych firiem až v tomto roku. A katalóg právnických firiem z roku 1999 neuvádza v Rakúsku - na rozdiel od SR - jediného zahraničného advokáta. Zákony, ktoré neumožňujú pôsobenie zahraničných advokátov, nie sú pritom vo svete nijakou zvláštnosťou, aj keď tendencie ku globalizácii sú zrejmé. Veď celému radu krajín, medziiným aj 50 štátom USA odporúčajú medzinárodné organizácie upraviť legislatívu tak, aby v nich mohli pôsobiť zahraniční právnici. Slovensko teda nie je nijakou raritou. Veď ani náš advokát nemôže pracovať v zahraničí, ak nesplní podmienky tej-ktorej krajiny, zdôvodňuje postoj advokátskej komory jej predseda. Je to také tragické, ak na našom území pôsobia firmy, ktoré nespĺňajú zákonné podmienky, keď je jasné, že zmeny v zákone sú prakticky nevyhnutné? Paradox je predovšetkým v tom, že ide o poskytovanie právnych služieb právnickými firmami, ktoré nectia právo. A to vo viacerých ohľadoch. Nemôžu totiž ani zamestnávať advokátov, členov SAK, pretože podľa zákona o advokácii môže právne služby poskytovať len fyzická osoba. Advokát nemôže byť zamestnancom, ani nesmie zamestnávať iného advokáta (právnika áno). Toto ustanovenie garantuje jeho nezávislosť. Zahraničné firmy preto zamestnávajú mladých právnikov, advokátskych koncipientov. Za koncipienta však zodpovedá advokát, u ktorého je zamestnaný, ten ho vedie a kontroluje jeho činnosť. Môže ho viesť a kontrolovať niekto, kto nie je oboznámený s právom SR? Podľa JUDr. Š. Detvaia dochádza k nečestnej súťaži aj tým, že kým slovenský advokát je viazaný advokátskou tarifou danou vyhláškou ministra spravodlivosti o odmenách advokátov a poskytovaní právnej pomoci, zahraničné kancelárie fakturujú podľa svojich cenníkov. Okrem toho, ak slovenský advokát poskytne právnu pomoc, ktorá sa ukáže ako nevhodná, klient môže podať naňho žalobu a domôcť sa odškodnenia. A je tu ešte ďalší moment, podľa Š. Detvaia, veľmi jasne viditeľný napríklad v Rusku, ktoré nemá zákon o advokácii, a preto je tam vývoj v poskytovaní právnych služieb živelný. V USA a v Anglicku nie je kodifikované právo, rozhoduje sa na základe precedensov, judikátov. Preto musí byť právna pomoc veľmi podrobne spracovaná a je bežné, že obchodné zmluvy majú 60 aj 120 strán, pričom sa do nich zakotvujú aj samozrejmé veci, ktoré u nás vyplývajú zo zákona. Náklady na vyhotovenie jednej zmluvy idú tak do státisícov, kým u nás má podobná zmluva 3-4 strany a spracovať ju trvá 3-4 hodiny. Tým však dochádza k amerikanizácii právnych služieb, právne akty začínajú byť zbytočne obšírne, stávajú sa neprehľadnými a zároveň robia právne služby drahšími. Ak niekto porušuje zákon, mali by to príslušné orgány vyšetriť, najmä ak dostanú podnet na trestné stíhanie. Ako je možné, že u nás môžu pôsobiť zahraničné kancelárie, je aj pre mňa záhadou, hovorí predseda Slovenskej advokátskej komory. Upozornili sme na to orgány činné v trestnom konaní, ktoré naše oznámenie neprijali s tým, aby sme im priniesli dôkazy. Pripadá mi to asi tak, že ak dotknutý nedokáže trestnoprávnu zodpovednosť páchateľa, akoby neexistovala. Ale potrebujeme potom vôbec orgány činné v trestnom konaní? Nebudeme sa obracať priamo na súdy súkromnými žalobami? pýta sa Š. Detvai. Východiskom zo situácie môže byť iba nový zákon alebo novela. Tá sa pripravuje a predpokladá sa, že by mohla prísť do parlamentu koncom tohto roka. Mala by uľahčiť pôsobenie zahraničných právnických firiem, pretože právne služby budú môcť podľa nej poskytovať aj právnické osoby. Navrhujeme, aby to boli verejné obchodné spoločnosti (v. o. s.), pretože tak sa najlepšie zaručí zodpovednosť advokáta voči klientovi, keďže vo v.o.s. ručia ich členovia celým svojím majetkom, približuje názor advokátov Dr. Detvai. Aj tento príklad je však jasnou ukážkou toho, že v našom právnom štáte platia zákony pre niektorých viac ako pre iných. Zuzana Krútka |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
