Peter Kasalovský Piaty rok si pripomínam situáciu, keď jeden z našich prognostikov-politikov vycvičil komisára Európskej komisie. Ten nemohol uveriť tomu, čo počuje, a súhlasné reakcie plnej sály ho deklasovali. Bol taký ako carrarský mramor. V jednom momente to vyzeralo tak, že ho môže navštíviť aj náhla príhoda. Takmer smrteľná bledosť a strnulosť sa ho držali nielen na recepcii po názorovom súboji o pozícii tranzitívnych štátov v integrujúcej sa Európe. Zostal rezervovaný, ba dokonca imúnny na témy spojené s integráciou štátov od Nemecka na východ. Prognostik-politik bol síce spokojný sám so sebou, ale poznamenal, že podľa všetkého naposledy vstúpil na územie, kde sa možno pohybovať podľa pokynov regulovčíkov alebo semaforov. Čo si dovolil tento muž vtedy, keď sa ešte hovorilo o tom, že vyspelejšia Európa musí pomôcť strednej a východnej prekonať problémy, ktoré vznikli v dôsledku politických zmien a hospodárskych dôsledkov na prelome desaťročí? Predovšetkým hovoril o princípe rovnosti všetkých štátov a jeho nepochopení, prípadne porušovaní, ale aj o problémoch vo vnútri Európskej únie jednak s vlastnou reformou, spoločnou menou, a predovšetkým s agrokomplexom. Potvrdilo sa, že to bolo naposledy, čo kritizoval Západ a politicky na tom zarobil, keďže sa pohybuje na vrcholku politiky nemenovaného štátu. Aj tento štát spolu s ďalšími piatimi, ktoré boli v Luxembursku pred dvoma rokmi vtiahnuté do prístupového procesu, proklamoval včera začiatok tlaku na prijatie do EÚ pred jej vnútornou reformou v duchu pôvodných ideálov nového európskeho domu. Predlhé roky, až dovčera, ani jeden z vládnych politikov tranzitívnych štátov nekritizoval Európsku úniu, jej orgány a prípadné výhrady - šité akoby niťou z luny či niťou slnečnou - sa odfukujú nanajvýš ku konkrétnym osobám. Má to síce logiku, ale do značnej miery nelogickú, z ktorej vznikajú škody rovné ničivým karibským uragánom a iným živelným pohromám. Nielen v našom priestore, ale v prvom rade v integrovaných štátoch. Tamojšie obyvateľstvo ani len netuší, na rozdiel od najsilnejších priemyselných zoskupení, že by ich pôvodne zamýšľaný integračný proces, ale aj ten korigovaný, mohol ohroziť. Jednak ľudským potenciálom, a to vo všetkých smeroch, a potom aj hospodárskym tlakom, ktorý by nemal byť až taký zanedbateľný, ako ho oceňujú navonok aj naši tranzitívni politici a možní investori zo Západu. Z nádherných ideálov z prelomu 80. a 90. rokov vo všetkých tranzitívnych štátoch prišlo vytriezvenie. Do určitej miery by sa dalo hovoriť o paradoxnom vývoji, keďže došlo v dôsledku medzinárodných a vôbec radikálnych spoločenských zmien, ako aj naštartovania transformačných procesov k výraznému poklesu hospodárskej výkonnosti ,a tiež k úpadku niektorých odvetví v jednotlivých postkomunistických štátoch. Iba utopisti boli náchylní veriť sľubom z tých čias, že Západ za odstránenie svojho protipólu a novú európsku bezpečnosť bude ochotný investovať do rozvoja štátov centrálnej a východnej Európy tak, aby to nepripomínalo priam neokolonialistické praktiky. Pred oficiálnym vstupom do 21. storočia je situácia taká, že tranzitívne štáty sa usilujú získať vstupenku do EÚ, a to za každú cenu, pretože inak nemajú v súčasnom svete globalizácie takmer nijakú šancu zabezpečiť sociálne neprovokujúcu a postupne sa zlepšujúcu životnú úroveň a kvalitu života pre väčšinu svojich obyvateľov. Pre tých, ktorí prežili v krátkom časovom slede - za jediné desaťročie to, čo inde trebárs za polstoročie, a privykajú na to, že lepšie bude až raz. Najmenej pätina z domácich súčasníkov napriek trvalej a hlbokej stagnácii a v nejednom prípade až rozkladu toho, čo tu hospodársky fungovalo, pričom výnimiek je príliš málo, je svojím majetkovým a finančným zázemím v polovici a daktorí aj na konci nového storočia. Pokus o spontánne hospodárske sebazničenie má na svedomí takmer absencia kontroly v záujme štátu a disciplíny všetkých druhov, ako aj podmienky viac ako žičlivé pre kriminalitu vrátane tej bielogolierovej na masovom základe. Zachytili sme sa do sietí ako bažanty či zajace poľné. Ibaže ich postavili naši súčasníci, ktorým tlieskajú a napomáhajú najrôznejší investori a kvázisociálni politici spoza hraníc, lebo sa im črtajú viac ako dobré obchody, pričom si môžu nielen vyberať, ale aj diktovať. Bude to tak, že nová bezpečnosť a písané-nepísané poriadky budú približovať čas, keď sa znova tí najmúdrejší z múdrych vrátia ku geniálnosti modernizovaného Maastrichtu. Spájať silných so slabými je predsa veľmi nebezpečné, keďže svet nemá nateraz tú morálku, aby odstraňoval odveké zdroje spoločenského napätia. Koniec koncov nemá na to ani financie a politickú vôľu, aby realizoval vyrovnávanie sociálno-ekonomických príkrostí v jednotlivých štátnych celkoch či regiónoch, ktoré by sa mali s ním integrovať. V tomto období na to došli viacerí lídri západnej politiky a nervozitu z možnej integrácie prejavil aj minister zahraničných vecí Nemecka Joschka Fischer. To vskutku nemôže byť príjemné a ľudsky dôstojné, a už vôbec nie perspektívne napriek nadšeniu súčasných politických veličín Západu. Ide tu o historickú spravodlivosť či o tradičnú nespravodlivosť v živote medzi národmi a ich štátmi?!
Očakávame zintenzívnenie nepriaznivých účinkov počasia na meteosenzitívnych ľudí. Zvýšené budú ťažkosti pri ochoreniach pohybového systému, najmä u reumatikov. Častejšie sa môžu vyskytovať bolesti hlavy, jaziev a fantómové bolesti. Zvyšuje sa záťaž pacientov s kardiovaskulárnym postihnutím, a u ľudí s ochoreniami dýchacieho aj tráviaceho systému. Nižšia môže byť telesná a duševná výkonnosť a schopnosť sústredenia. Zvýšená je náchylnosť k nervozite, predráždenosti, depresii a celkovým nepríjemným telesným a duševným pocitom. n Zajtra predpokladáme ústup zdravotných ťažkostí podmienených počasím. Pretrvávať môžu reumatické ťažkosti a sklon k depresii. (zč)
n Dnes bude polojasno až oblačno a miestami, najmä na severe a východe prehánky. Najvyššia denná teplota 20 až 24, na Orave, v Liptove a na Spiši okolo 17 stupňov. Teplota na horách vo výške 1500 m 7 stupňov. Severozápadný až severný vietor 4 až 7, na juhozápade a miestami aj na východe prechodne 7 až 12, v nárazoch do 20 m/s. Vo štvrtok a v piatok bude jasno až polojasno. Najnižšia nočná teplota 11 až 7, v údoliach miestami okolo 5 stupňov. Najvyššia denná teplota 20 až 24, v piatok 24 až 28 stupňov. n Slnko vyjde zajtra o 4.54 a zapadne o 20.48 hod.
