Budovať je ťažké, rúcať zase veľmi ľahké

Vynášanie súdov (aj o Devín banke) bez faktov - špecialita politikov SR Napriek tomu, že sa nezvykneme opierať o citáty autorít, nedá mi, aby som na začiatku neodcitoval niekoľko slov z materiálu Analýza zdedeného stavu ekonomiky a spoločnosti, ktorý pred časom predložil vláde SR jej podpredseda Ivan Mikloš. „Ratingové agentúry i renomované zahraničné finančné inštitúcie zdôrazňujú, že slovenský bankový sektor je jedným z najviac ohrozených vo svete a neriešenie jeho problémov môže vyvolať akútnu bankovú krízu.“ O tom, že bankový sektor mal a má významné problémy, ktoré treba nevyhnutne riešiť, sa vie už dlhší čas. Už predchádzajúca vláda vo svojom vládnom programe deklarovala zámery tieto problémy riešiť, čo sa, žiaľ, nestalo. Jedným zo záslužných krokov súčasnej vlády je realizácia reštrukturalizácie vybratých bánk a podnikovej sféry, ku ktorej sa po analýze súčasného stavu pristúpilo približne pred rokom. O tom, že tento proces ozdravenia vybratých bánk je náročný aj finančne, hovoria odhadované náklady (okolo 100 mld. Sk), ktoré sa budú hradiť z vrecák daňových poplatníkov. Občan, ktorého politici skloňujú vo všetkých pádoch, však zaplatí. Keďže vieme ako podstatná časť klasifikovaných úverov vznikla, platí daň aj za svoje rozhodnutie vo voľbách. Dal totiž mandát politikom na rozhodnutia, ktoré nie vždy bývajú šťastné. Často aj z objektívnych príčin. Menej pochopiteľné je, prečo má občan doplácať na činy politikov – bez ohľadu na ich politickú príslušnosť -, ktoré sú motivované skupinovými záujmami, či toľko skloňovaným klientelizmom. Rád by som pripomenul, že stále hovoríme o bankách. Buďme však konkrétni. Prebiehajúca kampaň okolo Devín banky je názorným príkladom nezodpovedného konania nielen médií a prostredníctvom nich najmä politikov. O tom, že médiá majú veľkú moc pri ovplyvňovaní verejnej mienky, často aj s katastrofálnymi dôsledkami, netreba vari presviedčať nikoho. O to viac prekvapujú jednoznačne nezodpovedné vyjadrenia „odborníkov“ aj z radov politikov na adresu nielen tejto banky, ale bankového dozoru Národnej banky Slovenska a audítorských firiem. (Tým, samozrejme, nechcem povedať, že nik z vymenovaných nerobí chyby.) Ak by títo „odborníci“ vystavovali vysvedčenie iba sebe, nemuselo by to vôbec nikoho vzrušovať. Čím skôr odhalia svoju „kvalifikáciu“ a nezodpovednosť, tým lepšie pre občana. Aspoň napáchajú menej škôd. Ani v litike totiž neplatí, že nevedomosť hriechu nečiní. Samozrejme, že nemožno vylúčiť pravdivosť druhej alternatívy, a to vyvolať paniku medzi vkladateľmi. Tá sa zvyčajne prejaví náporom klientov, ktorí začnú masívne vyberať z banky svoje vklady a spôsobia banke problémy s likviditou, prípadne ju položia. Príkladov je neúrekom. Aj keď tie naše domáce boli predsa len z iného súdka, ako Devín banka. Investičná a rozvojová banka, AG banka, Slovenská kreditná banka, ale aj Priemyselná banka stratili likviditu skôr, než sa začal významnejší nápor klientov. Devín banka zatiaľ problémy s vyplácaním vkladov nemá, a to aj napriek tomu, že za posledné tri týždne si jej klienti vybrali asi 12 % z ich celkového objemu. Za posledné dva dni sa však podstatne znížili a opäť sa obnovili vklady. Navyše, banka nie je ohrozená ani uzavretím úverových liniek z iných bánk, pretože doteraz ich nie veľmi využívala. Do konca uplynulého roka bola čistým veriteľom bankového sektora. To na jednej strane. Na druhej strane treba povedať, že hospodárske výsledky banky za posledné tri roky svedčia o tom, že súčasný manažment banky nie je zlým hospodárom a zisk banky využíva na krytie strát z predchádzajúcich rokov. Zistiť tieto, ale aj ďalšie fakty o banke – výšku kapitálovej primeranosti banky, hospodárske výsledky, bilančnú sumu a jej vývoj za posledné tri roky, štruktúru akcionárov, ale aj vyjadrenie audítora -, by nemali robiť problémy nikomu, aj keď na to treba istú námahu a kvalifikáciu. Správy o hospodárení boli totiž uverejnené. Jednoduchšie je však vynášať súdy, najmä účelové, bez znalosti faktov. Dokonca aj v prípade deblokácií z Ruskej federácie. Proti tomu, že zmluva Devín banky s Ministerstvom financií SR bola pre štát nevýhodná svedčí aj to, že ju ministerstvo nevypovedalo. Alebo, čo sa mi nechce veriť, zanedbalo svoju povinnosť? Napokon, včerajšie rokovanie vlády SR by malo dať bodku aj za týmto problémom. Aj keď si vieme veľmi dobre predstaviť, že nespokojnosť bude s akýmkoľvek rozhodnutí vlády. Netreba vari pripomínať, že zmluvy, dokonca aj nevýhodné, treba plniť. Alebo včas vypovedať. Na druhej strane treba povedať, že zo zmluvnej odmeny za realizované deblokácie, ktoré ministerstvo Devín banke nezaplatilo, odviedla banka nielen DPH, ale aj daň z príjmu. (Podľa agentúry TASR sa na včerajšom rokovaní vlády mal prerokúvať návrh Ministerstva financií SR na reštrukturalizáciu Devín banky. Materiál bol predložený ako dôverný a o spôsobe medializácie mala rozhodnúť vláda. Do našej uzávierky sa tak nestalo.) Napriek tomu, že neuvádzame všetky známe fakty, už z týchto možno konštatovať, že celá aféra je umelo vyvolaná. O motívoch sa síce možno iba domnievať, ale mnoho je jasných. Napriek tomu nám nezostáva nič iné, iba dúfať v zdravý rozum. Aj keď k tomu sa niekedy dopracúvame až keď je neskoro. Treba si však uvedomiť, že problém je budovať, nie rúcať. To totiž dokáže aj ten najmenej kvalifikovaný. Dúfajme, že zaslepenosť až tak ďaleko nepôjde. Ani politická. Spoločnosť (aj keď možno „iba“ individuálne fyzické a právnické osoby) doplatila na konanie nezodpovedných manažmentov už v uvedených bankách. Ďalšie obete netreba, ani v mene tzv. vyšších morálnych princípov, za ktoré sa kdekto schováva. Za všetkým totiž treba vidieť toho, komu to osoží, ako hovorili už starí Rimania. Nechajme radšej konať zodpovedných odborníkov. Máme ich. Dokonca aj na takom kritizovanom poste, ako je bankový dohľad Národnej banky Slovenska. Aj preto, aby sme po čase nemuseli opäť konštatovať to, čo sme uviedli na začiatku. Nakoniec by som rád pripomenul, že k Devín banke ma neviažu žiadne vzťahy. Nestavia mi dom. Nikdy som sa nesnažil a ani sa nemienim snažiť o úver v Devín banke, ani o jeho sprostredkovanie.

Anton Legéň