|
|
||||||||||||||||
| Piatok 9.Júna 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pôda dáva plody už zo svojej podstatyProblémy nútia zamýšľať sa nad využívaním pôdy Pôdu nám dali naši potomkovia len do prenájmu, vraví jedno americké príslovie. Ak sa zle využíva, tak nielenže je nižšia úroda, ale takto sa ovplyvňujú aj klimatické zmeny. Pôda môže byť producentom oxidov dusíka, ak sa nevhodne hnojí dusíkom. Keď je nesprávne obrábaná, môže byť producentom zvýšeného množstva kysličníkov uhlíka, ktoré sú tiež skleníkovým plynom. Otázka hospodárenia s pôdou sa ešte s väčšou vážnosťou ako doteraz začína otvárať, a to nie iba u nás, v súvislosti s aktuálnymi výkyvmi počasia a ohrozenou úrodou. Treba však pripustiť, že momentálny stav nášho poľnohospodárstva mnohé úvahy o hospodárení s pôdou akceleruje. Ukazuje sa však, že predchádzajúca a ani tá súčasná generácia nemá pôdu v prenájme, ale si myslí, že je jej bezvýhradným vlastníkom. Tak sa k nej často správa. Slovenské poľnohospodárstvo podľa niektorých odborníkov do roku 1989 nebolo zlé a do istej miery bolo aj ekologické. Teraz neraz ironicky, ale aj s hnevom dodávajú, že je ešte ekologickejšie ako bolo. Je to skutočnosť, ktorá môže byť časovanou bombou, môže vyústiť do kolapsu pôdy a jej produkčných schopností. Vstupy do pôdy sú totiž aj z nedostatku financií mimoriadne nízke. Tridsať rokov sme pôdu futrovali. V súčasnom období niektorí síce hovoria - vidíte, ani nehnojíme a úrodu máme. Ale V pôde na Slovensku sa už zaznamenáva výrazný úbytok prirodzených živín. Existuje obava, že súčasný stav povedie doslova k zhumpľovaniu zeme. Navyše, z 2,5 milióna hektárov poľnohospodárskej pôdy na Slovensku je asi 450-tisíc permanentne devastovaných kyslými dažďami. Asi na 150-tisíc hektároch zistili zvýšené koncentrácie znečistenia, najmä ťažkými kovmi, z toho pätina je nimi zasiahnutá nadlimitne. Aby bol výpočet spôsobu znehodnocovania pôdy úplný, dodajme, že ďalším problémom je jej drancovanie, alebo jemnejšie povedané, vyprázdňovanie. U nás totiž existuje až 50-percentný deficit organického hnojenia, teda hnojenia maštaľným hnojom a až 40-percentný deficit minerálneho hnojenia. Z toho vyplýva, že zem vydáva svoje plody už zo svojej podstaty. Problémom však je aj zhutňovanie pôdy, ktorá má čoraz menej pórov, nevie nabrať vzduch a vodu a vzniká zárodok neraz živelných pohrôm - na jednej strane povodní a inokedy zasa pôdu sužuje sucho. Zhutnená pôda nenasáva väčšie množstvo vody, tá odteká po povrchu. A naopak, ak pôda neobsahuje vodu a príde sucho, nemá zásoby pre rastliny. A čo je najkrutejšie pre pôdu na Slovensku? Je to erózia, teda úbytok pôdy. Viac ako 50 % slovenskej poľnohospodárskej pôdy trpí eróziou. Niektorí odborníci začínajú hovoriť o tom, že nesprávne hospodárenie, ktoré ju spôsobuje, by sa malo kvalifikovať trestnoprávne. Podobne, ako keď niekto zaviní znečistenie tokov. Naostatok dodajme, že pôdohospodári začínajú intenzívnejšie volať po využívaní skúseností našich predkov. Ešte nedávno prevládala filozofia, že tú pôdu, ktorá je vlhkejšia, treba odvodniť, a keď tam voda nebude, treba inštalovať závlahy. Takýto regulovaný vodný režim je veľmi nákladný a navyše umelý. Na tzv. zúrodňovanie, teda odvodňovanie a následné zavlažovanie dával v minulosti štát až dve miliardy korún ročne. Odborníci nabádajú viac sa prispôsobiť podmienkam v daných regiónoch. Neučme pôdu niečomu inému. Ona vie, čo má robiť. Snažme sa využiť to, na čo je uspôsobená, hovoria. Vladimír Turanský |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
