|
|
||||||||||||||||
| Piatok 9.Júna 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Otázniky bezplatného zdravotníctvaBudú pacienti platiť za nemocničnú liečbu dva razy? Posledný návrh na vyriešenie problémov zdravotníctva, ktorý vyšiel z dielne KDH, sa medzi občanmi s veľkým nadšením nestretol. Je to pochopiteľné, pretože KDH síce podporuje legálne snahy zdravotníkov o ich spravodlivé ohodnotenie, no zdroje na to vidia v zavedení tzv. hotelového vyrovnania pacientom za stravu v nemocniciach sumou 30 Sk za deň. Podľa výpočtov tohto hnutia = 370 mil. Sk (ak 50 Sk za deň = 61 mil. Sk ročne). V prípade päťkorunového poplatku za recept by sa mohol dosiahnuť príjem 600 až 700 mil. Sk ročne. Tieto výpočty majú chybu krásy. Občania si u nás platia zdravotné poistenie a väčšina z nich má pocit, že by takouto formou platila dva razy. Navyše, pri dlhodobej hospitalizácii pacienta, by takýto systém financovania zdravotníctva výrazne zaťažil sociálne slabé rodiny. S prijatím do nemocnice či prípadnou operáciou sa u nás spája ďalší problém. Pacienti si bežne odovzdávajú informácie o tom, koľko treba zaplatiť ako úplatok. Napríklad nielen za výmenu bedrového kĺbu, ale aj za prijatie do nemocnice či skorší termín na operáciu... Nuž, kde je nedostatok, tam je korupcia. V takýchto prípadoch sa ani jeden program neukázal účinný. Námestník riaditeľa Fakultnej nemocnice v Bratislave MUDr. Juraj Štofko nám povedal, že v zdravotníctve je u nás korupcia od hora až dole. Ak sa aj v nemocniciach robia poradovníky na operáciu, sú veľmi nečitateľné. Nie je presne určená indikácia, nevie sa, kto tu bol skôr, u niektorých našich primárov je problém zorientovať sa v nich. Aj v Anglicku sú veľké poradovníky, ale tam, ak jeden pacient predbehne druhého, podľa J. Štofka, riaditeľ okamžite padá... Poradovník je tam zverejňovaný pravidelne, nemôže sa stať, že je jeden a o týždeň či dva ho vystrieda iný. U nás však, podľa týchto informácií, korumpujú priamo z ministerstva zdravotníctva. Telefonujú, že vedia, koľko ľudí čaká, no oni potrebujú, aby operovali čo najskôr práve túto pacientku. Urobiť službu mocnému sa vraj rovná peniazom. Z rôznych dôvodov sa u nás veľa diskutuje o novele Ústavy SR. Slovenská lekárska komora napríklad žiada zmenu článku 40. Jeho súčasné znenie deklaruje: Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanovuje zákon. Navrhovaná zmena spočíva vo výmene slova bezplatnú na sociálne dostupnú zdravotnú starostlivosť. Poslanec Peter Osuský (SDK) a prvý podpredseda DS v tejto súvislosti uviedol, že bezplatná zdravotná starostlivosť je v SR fikciou a znenie ústavy je nepravdivé. Reálny život ukazuje, že financovanie i odmeňovanie v zdravotníctve volá po zmene. Podľa poslanca Š. Zelníka touto vládou zavedený prospektívny rozpočet je tým najhorším možným riešením. Pôsobí na pracovníkov v rezorte demotivujúco, okrem iného aj preto, lebo nekryje skutočné potreby a náklady. Výrazne zvyšuje priamu zadlženosť v zdravotníctve v podobe neplatenia za lieky, špeciálny zdravotnícky materiál, energiu, ale významný je aj rast skrytej zadlženosti v podobe prestarnutej techniky a budov. Zdôraznil však, že zdravotná starostlivosť nie je bezplatná. Občan aj zamestnávateľ predsa platí priamo, a to zo zákona o zdravotnom poistení, a potom cez priame a nepriame dane sa podieľa na tvorbe štátneho rozpočtu. Aj DPH a dovozná prirážka sú príjmom pre štát. Je potom na štáte a na vláde, aby spravodlivo a podľa priorít vyčlenila adekvátnu finančnú sumu na jednotlivé rezorty. Súčasná vláda však nevie účelne použiť získané financie, preto sa snaží podsunúť občanom informácie, že u lekára neplatí, a tak musí byť na liečbe spoluúčastný. Občan však zo zákona povinne musí platiť zdravotné poistenie. To akoby majiteľovi auta, ktorý mal haváriu a platil si havarijnú poistku, povedali v servise, že mu auto opravili zadarmo? Odborníci v rezorte za najväčšie chyby súčasnosti považujú vyhlásenie krízového stavu, nesystémový prospektívny rozpočet, opakované kategorizácie liekov, zlú liekovú politiku a nekontrolovateľné plošné nákupy. Ľudmila Koníková |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
