Ropa si uvedomuje svoju cenu

Podarí sa barel čierneho zlata udržať na 25 dolároch?

Vždy je na vine Jej Veličenstvo Ropa. Keď sa táto dáma lacno predáva, ekonomike rozvinutých krajín sa zväčša darí a chvála jej cenovej morálky rastie do neba. Tak to bolo ešte vlani v januári, keď sa barel ropy typu brent ponúkal na svetovom trhu po 10 USD, čo je v prepočte za liter biednych 6 amerických centov. Za to v USA nekúpime ani jedno deci minerálky. Superlacná ropa zohrievala najmä americkú ekonomiku. Jej nízke ceny boli aj vedľajším produktom ázijskej krízy, rozpútanej „hedge fondmi“ s blahosklonným prispením MMF. Kríza zrazila na kolená nielen ekonomiku ázijských tigrov, ale aj Japonska, výrazne znížila spotrebu ropy a zmenila jej trh na trh nadmernej ponuky. Ropné štáty prišli o miliardové sumy. Dokonca zahraničný dlh Saudskej Arábie začal rýchlo narastať.

Prišlo, čo muselo prísť. Zlomková cena ropy povzbudila jej spotrebu – najmä ak sa vlani a tohto roku pridalo ekonomické oživenie v Ázii. Podporovaná ťažobnými limitmi členov OPEC, znížených celkovo o 1,7 milióna barelov denne, preskočila cena čierneho zlata dvadsaťdolárovú hranicu a na začiatku tohtoročného marca zdolala aj kótu 30 USD za barel. Marcové rozhodnutie OPEC udržať cenu v diapazóne 22 USD - 28 USD pohyblivým ťažobným globálom členských krajín, malo len krátkodobý efekt. Zvýšenie ťažby o 708-tisíc barelov denne (na celkových 25,4 milióna b/d) zrazilo síce na začiatku apríla jej cenu pod 22 dolárov, bola to však len krátka pesnička. V máji dosiahla ropa už znovu kótu 28 USD/barel a s príchodom júla sa dostala nad 30 dolárov. Cena príjemná pre producentov, bolestná pre importérov, najmä z chudobnejších krajín vrátane Slovenska.

Ropné štáty reprezentujú dva názory: radikálnejší Irak, Irán a Líbya sa domnievajú, že 30 dolárov za barel nie je nič prehnané. Odporúčajú, aby sa importéri zamysleli skôr nad neúmerným zdanením benzínu a vykurovacej nafty, ktoré výrazne zvyšuje najmä cenu pohonných látok. Proti tomu sa stavajú ekologické strany a hnutia na Západe, ktoré naopak žiadajú vyššie spotrebné dane na pohonné látky, aby si každý rozmyslel plytvať energiou a ničiť globálne životné prostredie. Je zaujímavé, že záujmy ekológie by naďalej napĺňali rozpočty konzumných štátov, zaplatiť by to však mali

krajiny exportujúce ropu jej nízkymi svetovými cenami. Navyše, americká vláda, najmä teraz v roku veľkých volieb, odmieta z politických dôvodov zdražiť benzín a nižším dopytom udržať ropné ceny na uzde.

Washington teda žiada, aby sa o prijateľnejšiu cenu postarala druhá strana. Jeho vplyv na najväčšieho producenta, na Saudskú Arábiu, mu umožňuje žiadať od Rijádu, aby zasiahol. Saudská Arábia a Zjednotené arabské emiráty sú naklonené nivelizovať ropné ceny rozšírením ťažby. Saudi majú potrebnú ťažobnú rezervu 2 milióny b/d, ostatní členovia OPEC spoločne len 1 milión. Rijád teda pred týždňom oznámil, že zvýši produkciu o pol milióna b/d a keď to nepomôže, pôjde ešte ďalej. Trh na to reagoval poklesom ceny o 1,5 dolára, očakáva sa však, že je to len instantná reakcia, nie trend. Navyše, saudský krok nemá zatiaľ odobrenie väčšiny členov OPEC.

Pri útlme jadrovej energetiky a elektrární na pevné palivá je logické, že ťarcha leží na pleciach ropy. Svet dnes konzumuje 76 miliónov barelov ropy denne a naftové koncerny kalkulujú s otvorením ložísk 20 miliárd barelov ropy v kazašskej časti Kaspického mora. To by mohlo udržať jej cenu pri zemi aj v časoch rozvoja ekonomík v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike.

Jaroslav Brabec