Podnikanie sprevádza riziko

Žabou na prameni sú osoby blízke banke a prepojené firmy

V uplynulých dvoch týždňoch sme v sérii príspevkov priniesli relatívne komplexný pohľad na bankový dohľad a princípy jeho činnosti nielen u nás, ale aj vo vyspelých ekonomikách. Viedlo nás k tomu najmä to, že v poslednom čase sme boli svedkami spŕšky kritiky na bankový dohľad Národnej banky Slovenska (NBS) v súvislosti so stavom slovenského bankového sektora. V dnešnom čísle prinášame rozhovor s Jozefom Mudríkom, viceguvernérom NBS a Lászlom Gyurovszkym, elektrotechnickým inžinierom, ktorý pôsobil v šalianskom Dusle, poslancom Národnej rady SR za maďarskú koalíciu, ktorý mal najvážnejšie výhrady voči činnosti bankového dohľadu NBS. Predpokladáme, že sme čitateľovi poskytli dostatok materiálu, aby si mohol utvoriť reálny obraz nielen o problémoch bankového sektora v SR, ale aj o možnostiach bankového dohľadu NBS.

Akými princípmi sa riadi bankový dohľad NBS?

J. Mudrík - Bankové dohľady fungujú podľa princípov sformulovaných Bankou pre medzinárodné platby v Bazileji, ktorým sa obvykle hovorí pravidlá obozretného podnikania. Patrí medzi ne kapitálová primeranosť, úverová angažovanosť, devízové pozície, krytie rôznych rizík, napríklad úverových a úrokových. Plnenie týchto pravidiel možno kontrolovať až následne na základe účtovníctva - výsledkom sú pravidelné mesačné alebo kvartálne účtovné výkazy, ktoré banky posielajú bankovému dohľadu. Prostredníctvom výkazov a hlásení bankový dohľad sleduje obchodné aktivity bankových subjektov, monitoruje a analyzuje

stav obozretnosti

ich podnikania, vývoj ich finančnej situácie a hospodárske výsledky. Z toho nevyhnutne vyplýva, že bankový dohľad nemôže preventívne zisťovať situáciu v jednotlivých bankách. Taký systém ešte nikto nevymyslel.

A čo kontrola na mieste?

J. Mudrík - Bankový dohľad dostáva účtovné výkazy zo všetkých bánk pôsobiacich na Slovensku mesačne a kvartálne, kvartálna bilancia je podrobná. Dohľad má vypracovaný určitý automatizovaný monitorovací systém. Sleduje sa asi 170 ukazovateľov, ktoré sa analyzujú. Ak sa zistia nejaké nezrovnalosti, prípadne vzniknú pochybnosti o vývoji niektorých ukazovateľov, preverí ich odbor dohľadu na mieste. Okrem toho banky predkladajú hlásenia, ako plnia kapitálovú primeranosť, aká je ich úverová angažovanosť, devízová pozícia, atď. Raz za kvartál hlásenia vyhodnocuje Direktórium NBS a Banková rada NBS. Tu sa prijímajú rozhodnutia, akým spôsobom reagovať na prípadné problémy bánk.

Vážnym problémom je, že kapacita bankového dohľadu nemôže stačiť. To nehovorím preto, že by sme ho mali teraz nejako enormne posilniť. Len Všeobecná úverová banka (VÚB) má podľa mojich informácií cez

milión operácií

denne. Keď vezmeme celý bankový sektor a uvážime, že každá banková operácia dáva potenciálnu možnosť urobiť nejakú chybu (napríklad previesť peniaze na nesprávny účet, alebo sfalšovať podpis a pod.), tak je zrejmé, že nie je v silách bankového dohľadu všetko skontrolovať. Preto sa vymysleli už spomínané globálne pravidlá. Druhý problém je v tom, že bankový dohľad vychádza z údajov vo výkazoch. V niektorých prípadoch sme si overili, že výkazy nie sú úplné, prípadne sa neuvádzajú úplné údaje. Napríklad šéf Priemyselnej banky Košice poskytol garanciu (je to operácia, ktorá sa eviduje iba v podsúvahe, takže vo výkazoch sa k nám ani nedostane), avšak v banke ju nezaregistrovali ani do podsúvahy. Podľa platných stanov Priemyselnej banky mal tento prípad schvaľovať úverový výbor, avšak šéf banky to

schválil sám.

Samozrejme, že porušil vnútorné predpisy banky. Ale takéto prípady, ktoré niekedy súvisia dokonca s porušením zákona, nevieme zistiť z hlásení ani výkazov, iba pri následnej kontrole. Mohol by to však zistiť vnútorný audit banky. Na druhej strane treba povedať, že v SR funguje systém audítorov. Výrok audítora o overení účtovnej uzávierky a výročnej správy by mal dať svojou jednoznačnosťou vykazovaným skutočnostiam dôveryhodnosť, a tým podporiť aj dôveru veriteľov a verejnosti. Väčšine bánk pôsobiacich na Slovensku robí audit svetová päťka audítorov.

Je to záruka kvality auditu?

J. Mudrík - Nedá sa to paušálne tvrdiť. V roku 1998 mala podľa audítora (z tzv. veľkej päťky) Slovenská kreditná banka (SKB) dotvoriť rezervy a opravné položky v objeme necelých 200 mil. Sk, avšak za vlaňajší rok to už bolo niekoľko miliárd. Ako je možné, že audítor, ktorý overuje správnosť účtovníctva, a podľa zákona aj správnosť hlásení, ktoré nám banka posiela a z ktorých vychádzame, v priebehu roka takto zmení názor.

Nedá sa povedať, že gro týchto problémových úverov poskytla SKB v roku 1999?

J. Mudrík: - Nemôžem to presne povedať, pretože audítor vyčíslil nevyhnutnosť vytvoriť miliardové opravné položky, avšak

vyhol sa výroku

ku ktorým pohľadávkam, čím nám skomplikoval úlohu. Je pravda, že hospodársky vývoj sa v tejto banke v posledných rokoch zhoršoval a súbežne s tým sa zhoršovalo aj jej úverové portfólio. Napriek tomu by však rozdiel nemal byť až taký veľký.

Bankový dohľad bol kritizovaný napríklad aj preto, že pripustil, aby Devín banka mala domáceho audítora (ECO – KREDIT, s. r. o.) a nie audítora z veľkej päťky. Kritici mu vytýkali aj to, že nepredpísal tejto banke dotvoriť opravné položky k spornej pohľadávke banky voči Ministerstvu financií SR.

J. Mudrík - Žiadny predpis nežiada, aby audítorom bola niektorá firma z tzv. veľkej päťky. Napokon ani to, ako sme už povedali, nie je záruka kvality auditu. Čo sa týka opravnej položky k spornej pohľadávke Devín banky voči MF SR: Po prvé, ministerstvo pohľadávku Devín banky oficiálne nespochybnilo, iba v zmluve o deblokáciách, dohodnutú odmenu nezaplatilo. Po druhé, štát sa všade považuje za veľmi spoľahlivého dlžníka, takže nespochybnené pohľadávky voči štátu sa nepovažujú za klasifikované. Po dlhých diskusiách v Bankovej rade NBS sme dospeli ku kompromisu, že na pohľadávky voči štátu by sa mali vytvárať opravné položky vo výške 20 % z objemu pohľadávky. Ak by sme boli od Devín banky žiadali dotvoriť opravné položky k spornej pohľadávke voči MF SR v uvedenej výške, tak by mala určité problémy.

Aj s vkladmi – väčšinou fyzických osôb podliehajúcich ochrane podľa zákona o ochrane vkladov. Aby sa situácia okolo pohľadávky voči MF SR vyjasnila, primäli sme Devín banku, aby požiadala súd rozhodnúť o oprávnenosti jej nárokov.

Vážnym problémom je poskytovanie veľkého množstva úverov niektorými bankami svojim akcionárom.

J. Mudrík - Pre tento režim platia osobitné pravidlá. Banka má mať zoznam osôb blízkych. To nie sú len členovia štatutárnych orgánov, ale môžu to byť ďalší funkcionári, ktorých určia štatutárne orgány a ich príbuzní podľa občianskeho zákonníka, teda veľký okruh osôb. Ďalej sú to majetkovo prepojené firmy, atď. Musím povedať, že u nás, a možno to je hlavná príčina problémov,

neplatí zákon.

A preto aj tieto zoznamy sú často neúplné, čo však bankový dohľad nemôže zistiť. Hľadať majetkové prepojenia je viac ako detektívna práca, na ktorú, navyše, nemáme predpoklady. Takéto prepojenia sa obvykle zistia až vtedy, keď už banka má problémy. Je to dané aj tým prechodným obdobím u nás, keď nielenže nie sú dokonalé zákony, ale navyše sa aj nerešpektujú a banky predkladajú hlásenia, podpisované štatutárnymi orgánmi, o ktorých po čase zistíme, že v niektorých častiach nie sú úplné alebo pravdivé. Samozrejme, že všetky takéto prípady oznamujeme finančnej polícii ako podozrenia z trestnej činnosti. Takýchto prípadov sú desiatky.

Sú nejaké výsledky?

J. Mudrík - Na jednej strane, finančná polícia nás nie vždy informuje o výsledkoch vyšetrovania. Niekoľko prípadov je však vo vysokom stupni vyšetrovania. Treba však povedať, že často sú to veľmi komplikované prípady. Robí sa to veľmi rafinovanými metódami a veľmi ťažko sa to odhaľuje.

Veľa sa diskutuje aj o súčasnom znení zákona o ochrane vkladov.

J. Mudrík - Na Fond ochrany vkladov je veľký nápor (vyplatil nedobytné vklady z AG banky a teraz prostredníctvom VÚB vypláca vklady uložené v SKB – samozrejme iba tie, na ktoré bol podľa zákona nárok, pozn. red.) a preto musí

čerpať úvery.

Banky budú musieť na ich splatenie odvádzať osobitné príspevky. Fond na ochranu vkladov vytvárajú banky na princípe určitej solidárnosti podľa výšky vkladov. Myslím si, že akákoľvek diskusia o tom, kto áno a koľko a kto nie, je bezpredmetná. Pri tvorbe tohto zákona sme vychádzali zo skúseností niektorých štátov. Napríklad v Európskej únii sa ochraňujú vklady do výšky 20 tisíc EUR, pričom sa žiada, aby sa ochrana týkala aj podnikateľských subjektov. Vo Veľkej Británii dostane vkladateľ (pri splnení zákonom určených podmienok) najviac 90 % z uloženej sumy. Podobný zákon majú aj v Česku. Novelizácia zákona o ochrane vkladov v tomto zmysle by bola zrejme rozumná. Zvýšila by totiž zodpovednosť vkladateľov pri výbere banky, do ktorej uložia svoje finančné prostriedky.

V čom spočívajú najväčšie problémy bankového sektoru a bankového dohľadu NBS?

L. Gyurovszky - Myslím si, že to, čo sa dialo a deje v bankách, ktoré skrachovali alebo majú problémy, sa deje v deformovanom prostredí. Po prvé, bankový dohľad aj po zmene zákona o bankách a zákona o NBS nemá v rukách dosť silné nástroje na to, aby v priebehu vzniku ťažkostí mohol dostatočne rýchlo a efektívne konať, teda prijať opatrenia, aby sa situácia v problémovej banke nezhoršovala. Po druhé, podľa súčasného znenia zákona o ochrane vkladov vkladatelia (iba fyzické osoby, pozn. redakcie) vlastne nenesú

žiadne riziko

až do výšky vkladu (v tomto roku) 320 tisíc Sk. Keďže väčšina vkladov fyzických osôb u nás je pod touto hranicou, vkladatelia sa k svojim peniazom dostanú nanajvýš s istým oneskorením. To si, samozrejme, uvedomujú aj banky, a preto často ponúkajú vysoké úrokové sadzby so zámerom získať čo najväčší objem vkladov. Po tretie, v bankovom podnikaní sa pohybujú aj takí akcionári a manažmenty, ktorí nepodnikajú obozretne. Navyše, súčasný systém nielenže umožňuje neobozretné podnikanie, ale priamo k nemu nabáda. Krach banky môže pre takýchto akcionárov znamenať dokonca ešte ďalšie zisky.

Môžete ich špecifikovať?

L. Gyurovszky - Napriek tomu, že princípy obozretného podnikania stanovené centrálnou bankou prísne regulujú poskytovanie úverov akcionárom banky , prípadne osobám blízkym, niektoré banky poskytovali (a poskytujú) úvery takýmto osobám, často bez záruk splatenia poskytnutého úveru. V prípade, že banka skrachuje, akcionári disponujú údajmi o všetkých pohľadávkach a záväzkoch banky, čo im umožňuje veľmi výhodne (často za 10 – 15 % ceny) vymieňať svoje záväzky a pohľadávky, takže zarobia druhý raz. Fakty, ktoré som uviedol, nepôsobia tak, aby sa takéto aktivity neobozretných podnikateľov v bankovom sektore utlmili. Cieľom systému, vrátane bankového dohľadu, by malo byť, aby v bankovom sektore prežili a podnikali iba tí, ktorí podnikajú s cieľom zhodnotiť vklady a dosiahnuť primeraný zisk pri obozretnom podnikaní.

Známe sú vaše výhrady voči bankovému dohľadu NBS. Kde, podľa vás, dohľad urobil chybu?

L. Gyurovszky - Bankový dohľad NBS urobil chybu pri všetkých bankách, ktoré sa doteraz dostali do problémov. Napríklad v Devín banke bankový dohľad uznal audit, ktorý nepredpísal

opravné položky

na sporné pohľadávky, ktoré táto banka uvádzala ako aktíva – napríklad sporné úvery na televíznu techniku alebo sporná pohľadávka banky voči Ministerstvu financií SR. Bankový dohľad NBS mal vyzvať akcionárov, aby na tieto pohľadávky vytvorili opravné položky. Ak akcionári nie sú schopní vytvoriť opravné položky, tak zákon dosť jasne hovorí, čo má NBS a jej bankový dohľad urobiť – pristúpiť aj k tým najtvrdším opatreniam, teda aj odňať licenciu. Myslím si, že chybou bolo, že centrálna banka akceptovala domáceho audítora.

Ak by NBS odňala Devín banke licenciu a súd by uznal jej pohľadávku voči Ministerstvu financií SR (mimochodom MF SR ju doteraz oficiálne nespochybnilo a Devín banka sa na súd obrátila na popud centrálnej banky), tak by sa štát nedoplatil. Navyše, sú tu ešte vklady fyzických osôb v objeme asi 10 mld. Sk, z ktorých podstatná väčšina je chránená zákonom a Fond na ochranu vkladov je viac než prázdny – má dlhy.

L. Gyurovszky - Niekedy treba ísť aj do rizika.

Známy je váš výrok, že bankový dohľad NBS nie je schopný pomenovať problémy, nieto ich riešiť.

L. Gyurovszky - Argumenty, ktoré som uviedol, sú jasné.

Myslíte si, že zahraničný audítor je zárukou objektívneho auditu. Napríklad zahraničný audítor v SKB vykázal v roku 1998 nevyhnutnosť dotvoriť opravné položky v objeme necelých 200 mil. Sk, ale ten istý audítor už žiadal za vlaňajší rok dotvoriť opravné položky v objeme niekoľko mld. Sk. Navyše, štát sa všade považuje za najdôveryhodnejšieho dlžníka.

L. Gyurovszky - Pri prvom audite SKB neposkytla

všetky údaje.

Keď sa urobil druhý audit, tak sa započítali všetky sporné aktíva tejto banky, výsledkom je nevyhnutnosť dotvoriť opravné položky vyše 4 mld. Sk, ktoré mali SKB banku bez nejakého vonkajšieho zásahu položiť.

Napriek tomu, že štát je najdôveryhodnejším dlžníkom, Poľnobanka vytvárala opravné položky aj na štátne pokladničné poukážky. Vytváranie opravných položiek nesvedčí o serióznosti či neserióznosti banky.

Anton Legéň