Pre politiku niet možnosti dovolenky

Adolf Ogi, prezident Švajčiarskej konfederácie zameral svoje vystúpenie, na úvod XI. cransmontanského fóra, na podporu myšlienky mondializácie (globalizácie), zdôrazňujúc problémy každého jedného z nás ako problémy nás všetkých. Vo svetovom obchode je to úplné otvorenie, výmena a delenie - spolupodielnictvo všetkých, podporuje myšlienku tzv. summitov, veľkých stretnutí v Davose, Crans Montana a summitu o sociálnych otázkach OSN. Po týchto stretnutiach, veľkých debatách, žiadajú sa činy, práca v teréne, konkrétne práca so stúpajúcim výsledkom. Možno je to zvláštne z úst človeka, ktorého krajina nie je členom OSN. Celé Švajciarsko je však veľmi „súčasné“, aktívne a výkonné vo všetkých organizáciách OSN. Predkladám dve hlavné myšlienky, ako byť úspešní v budúcnosti:

Myšlienka č. 1: založiť tzv. Exekutívnu radu z 15 členov, ktorá by bola obdobou Rady bezpečnosti OSN, ale bola by vybraná nie striktne podľa kritérií Rady bezpečnosti. Táto Exekutívna rada by mala aplikáciu rezolúcií v praxi, čo nepatrí do činnosti a úloh Rady bezpečnosti OSN. Aplikácia rezolúcií a rozhodnosti by bola jej hlavnou úlohou. Prezident A. Ogi ponúkol aj druhú myšlienku : Vieme, že informačné systémy sa môžu náhle zrútiť. Na celom svete môžeme poukázať na ich fragilitu. Výsledkom môjho premýšľania je, že je nevyhnutné kooperovať! A teda, prečo by sme nemali študovať a skúmať kooperáciu medzi štátmi. Takto by sme sa vyhli spomínanému nebezpečenstvu. Spolupráca je predsa možná! Uvediem príklad. Pred rokom 2000 sme mali

chrobáka v hlave,

ako prežijú informačné systémy s číslicou 2000. Spojili sme sa a našli riešenie. Praktická kooperácia zvládla aj tento problém.

Švajčiarsko je pripravené pomáhať. Treba diskutovať o tom, ako zmeniť svet. Bude to potrebné. A ak nie, bol by to programovane vlastný gól. Na Fóre v Crans Montane sa hovorí o komplexných problémoch ekonomického rozvoja, obchode, dlhodobom sociálnom rozvoji a o úlohe politiky. Sú to oprávnené body, ktoré sa týkajú nás všetkých. Svet funguje ako sieť. Funguje stále rýchlejšie. Treba presne stanoviť a poukázať na skutočnú realitu. Hlad v Sudáne a v tzv. africkom rohu, vojna v Kongu, to sú skutočne rozdielne veci. Realita začína práve tu. Vedieť problémy diferencovať. Základné problémy sú, žiaľ, „nedotknuteľné“. Uvediem čísla na zamyslenie:

- 1,4 miliardy ľudí nemá neškodnú pitnú vodu

- 2,5 miliárd je bez zdravotníckej starostlivosti

- 2 miliardy nevie čítať ani písať

- 1,2 miliardy ľudí nemá prácu

Treba konať, máme zodpovednosť, preto zdôrazňujem, že musíme vytvoriť orgán v rozsahu Rady bezpečnosti, ktorý by bol schopný svojou kapacitou vziať závažné rozhodnutia do svojich rúk. Globalizácia nebude bez ekonomickej fúzie a bez zrodu

nových gigantov.

Už ani jeden deň bez straty tisícky zamestnaní! Chceme deň s myšlienkami o zvyšovaní bohatstva podnikov, regiónov, štátov. Ale konštatujeme, že bohatí sú stále bohatší. Už nechceme ani jeden deň, v ktorom by vládli hlad, vojna, násilie, nezamestnanosť. Je mi smutno, že napríklad Etiópia a Eritrea sa navzájom ničia, že 58 čínskych utečencov zahynulo v mraziacom kamióne... Hľadali svoj sen, našli smrť. A toto je smutná tvár našej spoločnosti. Ako je to možné v roku 2000? Kladná stránka globalizácie je známa. Ale zároveň nás globalizácia vrhá na neznámu cestu. Sú aj pasce globalizácie! Musíme byť opatrní, sme len ľudské bytosti. Globálny progres ekonomiky musí byť definovaný celou spoločnosťou. Pokrok pre všetkých. Profitom globalizácie je požiadavka dobra pre všetkých.

Politická zodpovednosť alebo zodpovedná politika je potrebná pre globálny ekonomický progres a nedá sa robiť bez politiky, ale ani proti politike. Vieme všetci, aké sú národnostné politiky, a aká medzinárodná ekonomika má byť na celej zemeguli a v každú hodinu. Všeobecné pravidlá musia byť stanovené na určité pole zodpovednosti. Musia byť

férové pre každého

kto hrá túto hru. Môžeme sa dobyť k slobode, demokracii a spravodlivosti, môžeme vyhrať boj proti biede, strachu a nenávisti. Politika si nemôže vybrať dovolenku zo sociálnej zodpovednosti. Tobôž nie ekonomika. Politika musí byť aktívna. Ide o požiadavku globalizovania našej zodpovednosti, teda, že záujem väčšiny a záujem jednotlivca ide ruka v ruke a jeden bez druhého nemôže existovať. Táto zodpovednosť sa nekončí pri štátnych hraniciach. Ak by teraz podala politika demisiu, znamenalo by to navyšovanie problémov smerom k zajtrajšku. A to spôsobuje zimomriavky. Ak ide o globálny problém, máme iba jediné globálne riešenie. Švajčiarsko so štyrmi kultúrami, štyrmi jazykmi a 26 kantónmi je s vami. Žijeme v mieri viac ako 150 rokov. Naučme sa o to podeliť. Ľudská bytosť musí byt stredobodom záujmu. Spoločnosť spočíva v službe jednotlivcom. Politika je v službách spoločnosti ako súčasť celku, tak ako je i ekonomika.

Moje slová boli aj poctou zosnulému priateľovi, prezidentovi konfederácie Jeanovi Pascalovi Delamurazovi.

Adolf Ogi

Crans Montana