Na kratší čas, ale častejšie?

Na čom stojí a padá úspech cestovného ruchu

Informácie o náleziskách ropy alebo iných nerastných surovín, bonite pôdy či vodných zdrojoch sú podrobné a do ich prieskumu sa vkladajú stále veľké prostriedky. Čo však vieme o zdrojoch pre cestovný ruch? Jeho materiálno-technickú základňu tvoria nielen hotely, reštaurácie, dopravné prostriedky, športoviská atď., ale aj prírodné bohatstvo a hmotné i nehmotné hodnoty kultúrneho dedičstva. Na to, aby sa mohli efektívne využiť, v prvom rade ich musíme zhodnotiť podľa svetom uznávanej metodiky a následne zostaviť vhodnú ponuku. Záujmy o cestovný ruch nie sú primárne a dajú sa ľahko ovplyvňovať. Oddych - dovolenka tvorí časť cestovnej aktivity občanov zemegule. Podľa informácií Ústavu turizmu pricestovalo minulý rok na Slovensko na účely rekreačného pobytu 9,7 % z celkového počtu návštevníkov, na účely lyžovania 3,5 % a iba 2,5% na liečebný pobyt. Nákupná turistika tvorila 10,9 % ciest a 8 % turistov pricestovalo k nám na kultúrno-poznávacie účely. Pokiaľ by sme ako krajina chceli z cestovného ruchu žiť, uvedené podiely nám veľkú šancu na presadenie sa na svetovom trhu nedávajú. Čo robiť, aby sme nadviazali na svetové trendy a využili dostupné kapacity? Pre nás je zaujímavou štúdia Svetovej organizácie turizmu WTO - Vízie turizmu 2020 v Európe. Podľa nej v roku 2020 Európa očakáva 717 milión turistov s 3,08-percentným nárastom v rokoch 2010 - 2020 (celosvetový nárast 4,15 %). Najrýchlejšie tempo rastu zaznamená stredná a východná Európa a stredozemný subregión (Cyprus, Izrael a Turecko). Podľa štúdie sa očakáva, že krajiny strednej a východnej Európy budú propagovať predovšetkým produkty mimo miest a orientovať sa na

vidiecku turistiku,

dovolenkové atraktivity, kúpele a zdravotný turizmus. Podľa megatrendov budú spotrebitelia uprednostňovať pobyty v tematických parkoch poskytujúcich možnosti zábavy, športových a kultúrnych zážitkov, očakáva sa zvýšený dopyt po „kluboch zdravia“. Cesty budú častejšie, pobyty kratšie a na prekvapenie vzdialenejšie cesty budú rásť rýchlejšie ako domáce. Tempo rastu počtu návštevníkov bude ovplyvňovať stav bezpečnosti a ochrany zdravia turistov a úroveň kvality služieb.

Štúdia poskytuje globálny náhľad na celú strednú a východnú Európu a Slovensko je v nej vnímané rovnako ako Česko, Poľsko, ale aj ako Turkménsko, Tadžikistan či Ukrajina. Ak chceme uspieť v konkurencii okolitých štátov, mali by sme stavať na faktore odlíšenia a zároveň využívať spoločné danosti na rozvoj cestovného ruchu. Neznamená to len potrebu konečného „zmapovania“ zdrojov cestovného ruchu, ale aj intenzívnejšie zapojenie sa do medzinárodných organizácií a pracovné zastúpenie občanov Slovenska v mienkotvorných medzinárodných organizáciách, akou je aj WTO. Základnou bariérou rozvoja cestovného ruchu u nás je skutočnosť, že väčšina obyvateľov vyspelých priemyselných štátov s najvyššou cestovateľskou aktivitou má oproti štátom strednej a východnej Európy

predsudky a strach

pred nedostatočnou bezpečnosťou a kvalitou služieb, ktoré by mohli ohroziť ich zdravie. Tento strach má ďaleko od reality, pretože prejsť sa po večernej Bratislave a povečerať si v dobrej reštaurácii je možno bezpečnejšie ako stráviť večer v Paríži, Berlíne, New Yorku či vo Vancouveri.

Rudolfa Vallová