Uživí náš štát ďalších úradníkov?

Od tohto roku je v platnosti zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci. Zrušil zákon č. 100/1995 Z. z. o štátnej podpore malého a stredného podnikania. Vzťahuje sa na podnikateľov a združenia podnikateľov a na druhej strane na štátne orgány, štátne peňažné ústavy, obce a iné právnické osoby poskytujúce štátnu pomoc podľa iných právnych predpisov. Podľa tohto zákona sa rozlišujú dve formy štátnej pomoci. Priama a nepriama. Priamou formou sú najmä dotácie, úhrady úrokov alebo časti úrokov z úverov, ktoré boli poskytnuté podnikateľom, úhrady časti úverov, realizácia štátnej záruky alebo bankovej záruky a návratná finančná výpomoc. Nepriamou formou je najmä prevzatie štátnej záruky alebo bankovej záruky, predaj nehnuteľného majetku štátu alebo obce za cenu nižšiu, ako je trhová cena a poskytovanie poradenských služieb bezplatne alebo za čiastočnú úhradu. Medzi nepriamu formu štátnej pomoci patrí poskytnutie úľavy na penále, pokuty, úroku alebo na iných sankciách podľa § 103 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

Slová „najmä“ v týchto prípadoch nie sú v tak významnom zákone najšťastnejšou formuláciou. Zákon nie je jednoznačný. Keďže ide o verejné financie,

mali by byť

stanovené presné pravidlá, bez možnosti uvedené pravidlá obchádzať, či inak aplikovať v praxi. V súlade s týmto zákonom sa zriadil a už aj funguje Úrad pre štátnu pomoc, so sídlom v Bratislave (ďalej len „úrad“). Jeho úlohou je posudzovať, hodnotiť, schvaľovať štátnu pomoc, kontrolovať jej poskytovanie a evidovať ju. Štátna pomoc sa môže podľa tohto zákona poskytnúť len vtedy, ak je schválená týmto úradom. Poskytovateľ štátnej pomoci je povinný pred jej poskytnutím požiadať úrad o schválenie. Úrad je povinný do 60 dní od doručenia žiadosti posúdiť ju. Schválenie štátnej pomoci úradom sa nevzťahuje za stanovených podmienok na tzv. minimálnu pomoc, ktorá u podnikateľa neprekročí súhrnne v prepočte 100-tisíc EUR v priebehu troch za sebou nasledujúcich rokov. Z tejto podmienky sú v zákone ustanovené výnimky.

Z uvedeného vyplýva, že nový úrad bude zrejme suplovať Najvyšší kontrolný úrad. Ako si inak vysvetliť ustanovenie, podľa ktorého musí napríklad schvaľovať za stanovených podmienok poskytnuté úľavy na penále, pokutách, úrokoch a iných sankciách, ktoré sa podľa zákona o správe daní a poplatkov povoľujú podľa výšky z úrovne ministerstva financií, Ústredného daňového riaditeľstva a daňových úradov? V prípadoch, keď nie je potrebné na poskytnutie štátnej pomoci schválenie, je potrebné, aby tzv. poskytovateľ oznamoval úradu do 15 dní poskytnutie tejto pomoci a príjemca jej prijatie v rovnakom termíne. Okrem toho je poskytovateľ povinný do konca apríla nasledujúceho roka

podať úradu

súhrnnú správu o poskytnutej štátnej pomoci za predchádzajúci kalendárny rok. Úrad má potom do konca septembra nasledujúceho roka čas vypracovať ročnú správu za predchádzajúci rok a predložiť ju vláde na prerokovanie. Túto správu po prerokovaní vládou predkladá úrad aj Európskej komisii.

Z uvedeného vyplýva, že mor administratívy sa šíri ďalej. Opäť sa nám zvýšil počet úradníkov, ktorí budú schvaľovať, evidovať, kontrolovať iných úradníkov. Bude zaujímavé dozvedieť sa výsledok, ak sa porovná hodnota poskytnutej štátnej pomoci s nákladmi, ktoré sú s jej administratívou spojené. Mimochodom, právnické osoby, ktoré poskytli štátnu pomoc podľa doterajších predpisov, boli povinné predložiť úradu správu o poskytnutej štátnej pomoci za rok 1998 do 31. marca 2000 a za rok 1999 do 30. júna 2000.

K tejto problematike sa vrátime podrobnejším článkom.

Dagmar Piršelová