Zlepšenie spôsobuje recesia

Tretina pôdy je riziková či silno kontaminovaná

Podiel cezhraničného prenosu škodlivých látok na regionálnom znečistení ovzdušia Slovenska je približne 70-percentný. Spomedzi vyhodnotených lokalít deväť ich patrí medzi územia s veľkým znečistením. Ide o oblasť Bratislavy, trnavsko-galantský región, hornonitriansky, hornopovažský, stredopohronský, stredospišský, stredogemerský, košický a stredozemplínsky V týchto oblastiach žije dovedna približne 41 % obyvateľov Slovenska. Vývoj emisií hlavných znečisťujúcich látok do ovzdušia na našom území vykazuje od roku 1993 výrazne klesajúci trend. Nie je to však spôsobené zásadnými a koncepčnými zmenami v štruktúre priemyslu a celej ekonomiky, ale skôr jej recesiou. Príkladom je poľnohospodárstvo. Do pôdy sa vpravuje oveľa menej živín, ako to bolo pred niekoľkými rokmi, pretože chýbajú financie. Pôda je z tohto pohľadu doslova drancovaná, ale znížená aplikácia umelých hnojív sa prejavila napríklad v zlepšení kvality vôd v našich tokoch. Množstvo umelých hnojív zapracované do pôdy je v súčasnosti u nás na polovičnej úrovni, ako je priemer v krajinách EÚ. Problémové je aj znižovanie emisií z mobilných zdrojov, osobitne dopravy, ale aj veľkých stacionárnych. Z hľadiska odvetvovej štruktúry znečisťovateľov pri tuhých emisiách sme zaznamenali výrazný pokles v priemyselnej energetike a v spaľovacích procesoch, ako aj pri výrobe chemikálií a pod. Naopak, nizky pokles zaznamenala výroba a rozvoj teplej vody a pary. Emisie skleníkových plynov dosiahli najvyššiu úroveň koncom 80. rokov, ale následkom znižovania výkonnosti ekonomických odvetví došlo potom k ich poklesu asi o 25 %, pričom po roku 1994 sme zaznamenali opätovný nárast.

Približne 70 % pôdy na Slovensku síce nie je kontaminovanej, ale nie nepodstatný zvyšok, teda necelých 30 %, patrí do kategórie rizikových pôd. Ostatná pôda je kontaminovaná alebo silno kontaminovaná. Mimoriadne znečistenie je najmä v okolí Jelšavy a Košíc a v blízkosti Žiaru nad Hronom. Vážnym environmentálnym problémom stále zostáva degradácia pôdy eróznymi procesmi. Podľa prognózy vypracovanej SAV v oblasti hospodárenia s odpadmi sa predpokladá dosiahnuť úplné krytie nákladov skládkovania, čo si však vyžiada zvýšené náklady. Tie by vraj mali pri ukladaní komunálnych odpadov narásť do roku 2010 až na dvojnásobok. Zatiaľ nie je doriešené dlhodobé skladovanie vysokorádioaktívnych odpadov, pričom je možné, že na Slovensku takéto úložisko ani nebude zriadené, ale vyhoreté palivo sa bude ukladať inde. SAV vypracovala štyri scenáre možného vývoja životného prostredia SR - od veľmi optimistického až po katastrofický. Ten najhorší je definovaný predpokladom, že by mocenské štruktúry štátu nedokázali zvládnuť havárie akéhokoľvek druhu tak v republike, ako aj v globálnom meradle. Ide napríklad o následky prírodných javov, ako sú zemetrasenie, záplavy, mimoriadne suchá a neúroda, premnoženie škodcov, havárie jadrových zariadení, vodných nádrží, infraštruktúry na prepravu ropy, plynu a pod. Dodávame, že niektoré symptómy tejto charakteristiky akoby sa začínali napĺňať. Napríklad tohtoročné mimoriadne sucho a problémy s úrodou. Teraz pôjde o to, ako sa štát s týmito následkami dokáže vyrovnať.

Vladimír Turanský