Kohl v Bundestagu:

Ešte som tu!

Týždeň protiofenzívnych odpovedí Helmuta Kohla pred osobitným vyšetrovacím výborom Bundestagu potvrdil, že exkancelár NSR sa štylizuje do obete multimiliónovej sponzorskej aféry kresťanských demokratov, čo je pre CDU a jej nové vedenie značne nevýhodné. Šéfke strany, Angele Merkelovej, by naopak pomohlo, keby Kohl pokorne vzal vinu na seba a odľahčil tak v dedičskom údele, ktorý musela zobrať na svoje plecia. Kohl však priznal, že vedel len o dvoch miliónoch markách, ktoré pre CDU vyinkasoval, strana však pripúšťa, že ilegálne, teda nezdanene, preniklo do jej pokladnice 50 miliónov mariek. Kohl neprestajne tvrdí, že o ničom nevedel. Tým nastoľuje otázku nielen o svojej zodpovednosti, lež aj o širšom okruhu spolupracovníkov, a to aj z nového vedenia, ktorí sú do aféry zatiahnutí. Vyhýbavými výpoveďami exkancelára pred parlamentným výborom sa znovu dostáva škandál CDU do centra pozornosti médií a verejnosti.

Kohl odmieta priznať čokoľvek, čo sa týka úplatkov a provízií, ktoré jeho strana inkasovala od francúzskeho koncernu Elf Aquitaine. Tomu nemecká vláda priklepla v rámci privatizácie východonemecký kombinát Leuna a sieť benzínových čerpacích staníc. Bývalý šéf pobočky Elf Aguitaine v Afrike André Tarallo však už bol pred francúzskym súdom vypovedal, že v súvislosti s Leunou vyplatili Nemecku 77 miliónov mariek a vedel to aj nebohý francúzsky prezident Mitterrand. Ten mal dať Kohlovi na volebnú kampaň 30 miliónov mariek.

Kohlova „neinformovanosť“ a strata pamäti, ktorú demonštruje pred vyšetrovacím výborom, je podopretá záhadným zmiznutím mnohých dokumentov, o. i. o privatizácii kombinátu Leuna, ktoré sa odohralo v roku 1998 medzi prehratými voľbami a odovzdaním oprát do rúk terajšej vládnej koalície SPD/Zelení. Kohl však vyslovil podozrenie, že k manipulácii s dokumentmi došlo až za vlády terajšej koalície. Navyše tvrdí, že nevedel ani, čo je v straníckom sejfe CDU keď dal pokyn, aby sa v ňom „uvoľnilo miesto“. Boli tam však dokumenty o švajčiarskych tajných kontách, a to aj v súvislosti s privatizáciou Leuna i o predaji zbraní Saudskej Arábii v čase zákazu ich vývozu na Blízky východ. To malo naplniť nielen kasu obchodníka so zbraňami Schreibera, ktorý utiekol do Kanady, ale aj pokladnicu CDU. Kohl namiesto vysvetlenia tvrdo zaútočil na nemecké médiá, najmä verejnoprávnu ARD a WDR, a novinárov obvinil z „nehanebného podvodu“ a „stupňa hlúposti“, ktorý vraj už nemožno prekonať.

Nepríjemným aspektom pre stodňovú šéfku CDU je aj Kohlovo zaťaté utajovanie mien sponzorov, o ktorých Kohl vie. Je to protiústavný postup a Kohl pred vyšetrovacím výborom argumentuje, že aj terajšie vládne strany tolerujú viaceré protiústavné či protizákonné postupy. Výmena názorov v parlamentnom výbore je v tejto veci veľmi ostrá, až osobná. Medzičasom vyšlo najavo, že Kohl v najužšom kruhu svojich ľudí uviedol, že ide o štyroch sponzorov z radov nemeckých podnikateľov, o. i. firmy Siemens, ktorých obchodné záujmy by zverejnením veľmi poškodil. Ich záujmy teda stavia nad ústavu NSR.

Pre Angelu Merkelovú, ktorá sa ešte donedávna so svojím patrónom solidarizovala, nadišla chvíľa, keď musela nad Kohlovým prehnane sebavedomým postojom vysloviť pochybnosti. V tej chvíli však vyorala vo vedúcich grémiách CDU nebezpečnú hrádzu medzi Kohlovými prívržencami a svojimi ľuďmi. Ukazuje sa, že Kohl má na svojej strane silnú a perspektívnu Skupinu 94, teda poslancov CDU, ktorí prišli do Bundestagu po voľbách roku 1994 väčšinou z krajinských a lokálnych parlamentov. Tí exkancelárovi drukujú, lebo cítia, že by mohli vystriedať na čele strany Merkelovú a jej prívržencov.

Sebavedomie teda dostáva Kohla stranícky znovu do pozície „ešte som tu“. Pre kresťanských demokratov to však nie je bohviečo. Najmä ak agentúra Emnid zisťuje, že 51 percent respondentov si myslí, že Kohlova vláda bola úplatná, a 74 percent tvrdí, že Kohl porušil svoju kancelársku prísahu. Kohlovo vystupovanie pred vyšetrovacím parlamentným výborom kritizuje 74 percent respondentov, z toho dokonca 54 percent voličov CDU.

Jaroslav Brabec