Zákonitosti stratovosti agropotravinárstva od roku 1991
Poľnohospodári sú finančne podvyživení, ako je podvyživená pôda, na ktorej hospodária. Od začiatku 90. rokov pokračuje vyčerpávanie živín z pôdy, keď napríklad v hospodárskom roku 1997/1998 aplikovali na jeden hektár 55,9 kg čistých živín v priemyselných hnojivách, čo je len 24,2 % ich spotreby spred desiatich rokov. V krajinách EÚ je priemerná spotreba priemyselných hnojív 119 kg na hektár. Odborníci to, čo sa u nás v súvislosti s hospodárením s pôdou deje, pomenovali drancovaním. Pri súčasnom nedostatku finančných prostriedkov toto drancovanie, ktoré sa dá nazvať aj tunelovaním pôdy, pokračuje a je otázkou času, kedy pôda povie dosť, ak ma nenasýtite, chlieb nebudete mať. Správa sa pragmaticky, nie je ľavicová ani pravicová, ak nemá vstupy, nedá úrodu. Ľudí oklamať možno, prírodu nie. Netreba asi zdôrazňovať, aký hendikep majú naši poľnohospodári proti farmárom EÚ, pričom naša konkurencieschopnosť naďalej klesá. Obrovský zlom nastal po roku 1990, čo nie je síce nič nové, ale namiesto naštartovania prosperity agrorezortu došlo k permanentnej recesii. Každoročne klesala hodnota jeho hmotného a nehmotného investičného majetku o 2 až 4 %. Veľmi klesla hodnota hmotných investícií v poľnohospodárstve v roku 1998 v porovnaní s predchádzajúcim, a to z takmer 7,5 mld. Sk na 6,3 mld. Pritom v rokoch 1980 až 1990 bolo naše poľnohospodárstvo kapitálovo a investične zabezpečené. Viacerí odborníci hovoria o jeho predimenzovaní. To sa však prejavilo len napríklad v úzko špecializovaných stavbách živočíšnej výroby. Dlhodobo neriešená kapitálová vybavenosť poľnohospodárstva a potravinárstva podľa odborníkov nezodpovedá racionálnemu trhovému hospodárstvu. Ako celok je agropotravinárstvo stratové od roku 1991.
Očakávame prevládanie zväčša pozitívneho vplyvu počasia na pacientov so srdcovo-cievnymi ochoreniami. Zvyšovanie tonusu u vegetatívne labilných osôb s nízkym tlakom krvi, ktoré môžu byť výkonnejšie a aktívnejšie. Budú intenzívnejšie ťažkosti pri ochoreniach pohybového systému, najmä reumatického pôvodu. Častejšie a môžu vyskytovať bolesti hlavy, výraznejšie pri ochoreniach krčnej chrbtice. Zvýšený je sklon k depresívnym stavom a k vyššiemu tlaku krvi. Zhoršiť sa môže priebeh ekzematóznych kožných ochorení. n Zajtra očakávame pretrvávanie uvedených ťažkostí podmienených počasím.(zč)
n Dnes bude veľká, na juhozápade a juhu stredného Slovenska zmenšená oblačnosť a miestami občasný dážď. Najvyššia denná teplota 14 až 18 stupňov, na juhu miestami okolo 20 stupňov. Západný až severozápadný vietor 3 až 6 m/s. Teplota na horách vo výške 1500 m okolo 6 stupňov. V stredu a vo štvrtok bude prevažne oblačno, najmä na severe Slovenska treba na viacerých miestach počítať s prehánkami alebo aj búrkami. Na juhu sa zrážky vyskytnú len ojedinele. Najnižšia nočná teplota v stredu 12 až 7 stupňov, v dolinách popri zmenšenej oblačnosti aj nižšie. Najvyššia denná teplota sa bude pohybovať od 18 do 23 stupňov, na severe a miestami aj na východe vystúpi teplota len na 16 stupňov. n Slnko vyjde zajtra o 5.14 a zapadne o 20.42 hod.
