Aj bankový sektor sa musí vyčistiť

Bank Austria Creditanstalt Slovakia, a. s., člen skupiny Bank Austria Creditanstalt, ktorá má vyše 400 pracovísk v deviatich krajinách strednej a východnej Európy, patrí medzi menšie slovenské banky. Jej bilančná suma v uplynulom roku presiahla 14 mld. Sk, v prvom tohtoročnom štvrťroku sa však zvýšila o 16 % na takmer 16 mld. Sk. Vlaňajšie prevádzkové výnosy dosiahli 900,8 mil. Sk. Vzhľadom na ekonomickú situáciu v SR medziročne mierne klesli (o 23,1 mil.), avšak v prvom tohtoročnom štvrťroku sa ich dynamika obnovila - čistý úrokový príjem bol 178,9 mil. Sk, provízne výnosy sa zvýšili o 14 % na 19 mil. Sk a predbežný čistý zisk po zdanení medziročne vzrástol o 36 % na 119 mil. Sk. Keďže banka patrí medzi dynamicky sa rozvíjajúce banky s kvalitnými službami, o pôsobení banky, ale aj o jej zámeroch sme sa porozprávali s Reginou Ovesny-Straka predsedníčkou predstavenstva Bank Austria Creditanstalt Slovakia. Uplynulý rok, najmä jeho koniec, charakterizoval pokles úrokových sadzieb na medzibankovom trhu. Prejavilo sa to aj na úrokových sadzbách na poskytované úvery a úrokových výnosoch?

- Vlaňajší čistý úrokový výnos sa pohyboval na úrovni predchádzajúceho roka a bol, samozrejme, ovplyvnený poklesom sadzieb na medzibankovom trhu. Negatívne sa prejavil aj pokles marže pri klientoch s vysokou bonitou. Úrokové sadzby určujeme podľa podmienok na trhu. Sadzby na úvery pochopiteľne závisia aj od toho

na akú lehotu

peniaze požičiavame – úvery s dlhšou lehotou splatnosti sú drahšie ako kratšie peniaze. Koncom uplynulého roka začali sadzby klesať, pričom v tomto roku tento trend pokračuje. Analogicky sa správame aj pri určovaní úrokových sadzieb na vklady. Keďže koncom uplynulého a začiatkom tohto roka mali niektoré banky problémy, zvýšili sadzby na primárne vklady, čo malo vplyv aj na výšku sadzieb na trhu. Postupne sa však situácia normalizuje. Naša banka však nepodľahla externým tlakom a držala sa jasnej politiky odvodzovať úrokové sadzby primárnych vkladov od aktuálnych sadzieb na medzibankovom trhu.

Problémom veľkej časti slovenských bánk boli a sú klasifikované úvery. Borí sa aj vaša banka s touto pliagou bankového sektora?

- Nepriaznivá situácia v slovenskej ekonomike mala priamy dosah aj na časť našich klientov, čo sa odrazilo v miernom náraste rizika úverového portfólia našej banky. Vzhľadom na túto skutočnosť sme vytvorili v uplynulom roku

opravné položky

na úverové straty vo výške 190,5 mil. Sk. Celkový objem rezerv a opravných položiek tak dosiahol hodnotu 394 mil. Sk, čo je 3,6 % z celkového hrubého objemu klientskych úverov. Túto hodnotu považujeme pri zohľadnení zložitej ekonomickej situácie na slovenskom trhu za viac ako prijateľné číslo.

Na aký okruh klientov sa zameriavate?

- Každý klient je u nás, samozrejme, vítaný. Keďže nie sme veľká banka, nemôžeme poskytnúť bankové služby všetkým na požadovanej úrovni. Vyznávame zásadu, že splníme všetko, čo sľúbime. Aj preto sa sústreďujeme iba na niektoré cieľové skupiny klientov. Sú to veľké a stredné podniky orientované na export, pritom nerobíme rozdiel medzi spoločnosťami so zahraničnou majetkovou účasťou a podnikmi iba s domácimi vlastníkmi. Pri fyzických osobách sú to najmä manažéri, advokáti a notári. Je to aj preto, že em centrály a pobočiek v Bratislave máme iba jednu pobočku v Košiciach a jednu reprezentačnú kanceláriu v Banskej Bystrici.

Mienite rozšíriť sieť pobočiek?

- V tomto roku chceme zmeniť reprezentačnú kanceláriu v Banskej Bystrici na pobočku, okrem toho plánujeme otvoriť pobočky v Žiline a Trenčíne, čím si chceme upevniť pozíciu na slovenskom trhu. Budúcnosť bankovníctva však nie je v širokej pobočkovej sieti, moderné bankovníctvo sa bude opierať najmä o elektronické média. Alternatívne

distribučné kanály,

akým je napríklad internetbanking, umožnia našim klientom už v jeseni tohto roka pohodlnejší kontakt s bankou. Ponuka produktov sa rozšíri o hypotekárne úvery pre súkromných aj firemných klientov a popri klasických bankových produktoch si budú môcť naši klienti vybrať aj z kombinovaných poisťovacích a lízingových produktov. Novinkou bude možnosť investovať do zahraničných investičných fondov.

Ste spokojná s právnym prostredím v SR?

- Privítali sme najmä novelu tzv. zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorý významne posilňuje postavenie veriteľa oproti dlžníkovi. Dôležitá je jeho správna aplikácia v praxi súdmi. Súčasné znenie zákona o konkurze a vyrovnaní nielenže nevyhovuje veriteľom, ale je v ňom aj veľa nejasností. Pre banky bude veľmi dôležité vyriešiť aj problémy v pozemkovej knihe. Súvisí to najmä s poskytovaním hypotekárnych úverov. Som však presvedčená, že Slovensko je na dobrej ceste prispôsobiť zákony štandardom platným v Európskej únii. Aj keď niektoré veci by sa mohli riešiť rýchlejšie.

V poslednom čase, najmä v súvislosti s krachom niektorých slovenských bánk sa kritizuje bankový dohľad Národnej banky Slovenska (NBS). Aký je váš názor na tento problém?

- Prvou inštanciou je dozorná rada banky, potom jej vlastníci. Preto sa v prvom rade treba spýtať na to, čo robila dozorná rada a vlastníci, a až potom na bankový dohľad. Bankové dohľady samé nedokážu zabrániť krachu bánk. Navyše, bankový dohľad NBS potrebuje viac pracovníkov, pretože jeho úloha je veľmi ťažká. Okrem toho, na Slovensku prevláda názor, že každá banka musí prežiť, čo iste nie je správny názor. Tak ako sa musí vyčistiť podnikateľský sektor,

musí sa vyčistiť

aj bankový sektor, pretože investovať do problematických bánk zvyčajne iba zvyšuje straty.

Veľa sa diskutovalo aj o pomoci štátu Devín banke. Napokon štát pomáha súkromným bankám aj vo vyspelých ekonomikách. A nie je to iba Japonsko, ktorého vláda v posledných dvoch rokoch vložila do súkromného bankového sektora desiatky biliónov jenov.

- Chápem prečo štát chce pomôcť Devín banke, ale aj iným bankám – sú to hlavne zákonom chránené vklady fyzických osôb. Vzhľadom na isté zmluvy je Devín banka špeciálny prípad. Štát by ho však mal vyriešiť transparentne.

Anton Legéň