Sloboda informácií a čo umožní zákon

V Zbierke zákonov vyšiel dlhoočakávaný zákon č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií (presnejšie „o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov“). Na jeho účinnosť si však počkáme do začiatku budúceho roka. Čo z tohto zákona vyplýva? Najpodstatnejším faktom je skutočnosť, že podľa Ústavy SR každý bude mať právo na prístup k informáciám, ktoré majú tzv. povinné osoby k dispozícii. Uvidíme, ako sa bude uplatňovať táto základná zásada v praxi. Tzv. povinnými osobami sú štátne orgány, obce, právnické a fyzické osoby (PO a FO), ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach v oblasti verejnej správy (v rozsahu ich rozhodovacej činnosti). Medzi tieto povinné osoby patria i osoby, ktoré hospodária s verejnými financiami alebo nakladajú s majetkom štátu alebo majetkom obcí, avšak len v obmedzenom rozsahu. Podstatné je, že informácie sa budú musieť sprístupniť bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa požadujú. Zákon taxatívne vymedzuje, ktoré

typy informácií

budeme musieť od „kompetentných“ osôb dostať. Vo všeobecnej rovine sú konkretizované tieto povinnosti od Národnej rady SR, Kancelárie prezidenta SR, vlády, ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a orgánov miestnej štátnej správy. Informácie musia byť zverejnené takým spôsobom, ktorý k nim umožňuje hromadný prístup.

V súlade s Ústavou SR a so zákonom o používaní jazykov národnostných menšín budú musieť byť informácie zverejnené v obciach (vymedzených týmto zákonom) v jazyku príslušnej menšiny. Zákon určuje maximálne možné lehoty, do ktorých sa budú musieť žiadateľom informácie sprístupniť, ako aj spôsoby tohto sprístupnenia. Obsahuje ďalej obmedzenia, ktoré sa týkajú napríklad ochrany utajovaných skutočností, ochrany osobností a osobných údajov, obchodného tajomstva. Keďže u nás „nič nie je zadarmo“, v zmysle § 21 sa informácie budú síce sprístupňovať bezplatne, avšak

s výnimkou úhrady

vo výške, ktorá nesmie prekročiť výšku materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s odoslaním informácie žiadateľovi. Zaplatenie úhrad bude však možné odpustiť. Podrobnosti o úhrade týchto nákladov bude ešte upravené všeobecne záväzným právnym predpisom ministerstva financií. Ak niekto vedome vydá a zverejní nepravdivé, neúplné informácie, čím poruší povinnosť vyplývajúcu z tohto zákona, dopustí sa priestupku, za ktorý možno uložiť pokutu do výšky 50-tisíc Sk a zákaz činnosti až na dva roky. Je však otázne, ak pôjde o štátny orgán či inštitúciu, ako sa tento „postih“ vlastne bude uplatňovať.

Zákon súčasne „zabezpečuje“, aby v zmysle čl. 45 Ústavy SR každý dostal včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu. Pomerne tvrdé podmienky sú uložené príslušným subjektom, ktoré budú povinné

zverejňovať výsledky

meraní (týkajúcich sa napríklad vypúšťania látok do ovzdušia alebo do vôd) či iné vplyvy na životné prostredie, a to vo všeobecne zrozumiteľnej forme a na prístupnom mieste. Pravidelne tak budú musieť konať do 10 dní po uplynutí každého mesiaca, v ktorom mali takúto povinnosť a súhrnne do 30. januára každého roka za predchádzajúci rok. Budú musieť byť zrejmé vzťahy nameraných hodnôt k zákonným alebo povoleným limitom. Ak príslušný subjekt spôsobí vážne ohrozenie alebo poškodenie životného prostredia, bude musieť neodkladne informovať o tom verejnosť.

Dagmar Piršelová