Dúchanie do vatry zbrojenia

Rusko a Čína sa pripravujú odpovedať na americký NMD

V januári navštívil vysoký čínsky generál Washington a zdalo sa, že nielen v politickej, ekonomickej, no aj vo vojenskej sfére je prekonaný vo vzťahoch Číny s USA belehradský syndróm a americké bomby na čínsku ambasádu sú zabudnuté. Uprostred júna dokonca priletel do Pekingu minister obrany USA William Cohen, aby nadviazal pretrhnutú niť odzbrojovacích rokovaní. V tej chvíli sa však stalo v diplomacii čosi nezvyčajné. Deň pred Cohenovým príletom odpálili USA svoj tretí pokus v rámci vrcholne kontroverzného systému národnej protiraketovej obrany (NMD), a tým aj zlikvidovali priaznivú atmosféru pre odzbrojovacie rozhovory s Čínou. Náhoda je vylúčená. Núka sa jediný záver: Washington sa v praktickej politike vzdal zlepšovania mierovej klímy obmedzovaním strategického zbrojenia a volí pozíciu strategickej výlučnosti budovaním protibalistickej obrany, čo je zreteľným porušením americko-ruskej dohody z roku 1972. Rusko, no aj strategickými zbraňami skromne vybavená Čína majú zostať vystavené hrozbe jadrového potenciálu USA, zatiaľ čo Spojené štáty dvihnú nad sebou postupne čoraz spoľahlivejší protibalistický štít. Možno to vyčítať aj z odstúpenia Izraela od zmluvy o dodávke lietajúceho radaru Falcon pre Čínu po silnom nátlaku USA.

Po určitom uvoľnení napätých vzťahov v strategickej oblasti sa začína temperatúra znovu šplhať k rizikovým hodnotám. Rusko a Čína tento týždeň znovu potvrdili, že vedia, o čo ide. Prezidenti Vladimir Putin a Ťiang Ce-min pri svojom prvom stretnutí podpísali v Pekingu vyhlásenie, v ktorom odmietajú americký plán na vybudovanie línie NMD, ktorý odštartuje nové preteky v zbrojení: „Plán USA na vývoj NMD poskytuje jednostranné vojenské a bezpečnostné výhody a bude mať závažné dôsledky nielen pre národnú bezpečnosť Ruska, Číny a iných krajín, ale tiež pre bezpečnosť a medzinárodnú strategickú stabilitu samých USA.”

Strategické zbrojenie plní vo vzťahoch vedúcich krajín nielen vojenskú, ale aj ekonomickú mocenskú úlohu. Autorom myšlienky „uzbrojme ich na smrť“ zo šesťdesiatych rokov je americký politológ a niekdajší poradca Bieleho domu Zbigniew Brzezinski. Túto rukavicu svojho času hodil Washington Brežnevovi, ktorý ju dvihol. Výsledkom bola v druhej polovici jeho vlády ekonomická stagnácia ako predpoklad rozpadu Sovietskeho zväzu a byrokratického socializmu. Nebudeme ďaleko od pravdy ak povieme, že dnešné obdivuhodné čínske ekonomické tempá by nové preteky v zbrojení citeľne zabrzdili, čím by sa Washington zbavil nepríjemne expandujúcej mocenskej konkurencie. K brežnevovskej reakcii Číny povzbudzuje Peking aj americká kalkulácia s rozmiestnením vo východnej Ázii vrátane Taiwanu taktického protiraketového systému TMD (Theater Missile Defense), ktorý by sa stal oponou, za ktorou by ostrovná provincia mohla vyhlásiť nezávislosť. Niet pochýb, že radikálne zníženie ekonomického tempa by vyvolalo v Číne vnútorné sociálne napätie a rozsiahle dezintegračné tendencie.

Zatiaľ nie je jasné, akú odpoveď na americkú výzvu majú Rusko a Čína v rukáve. Technologicky je odstup obidvoch krajín od USA značný a ani oných 60 mld. USD, ktoré chcú Američania vynaložiť na NMD, neleží len tak bezprizorné na stole. Najmä, ak Rusko má na krku nákladnú vojnu v Čečensku a diskutuje o prispôsobení sa svojej armády na lokálne vojny. V súvislosti s americkou protibalistickou obranou je zaujímavý rozpor medzi ruským ministrom obrany Igorom Sergejevom a náčelníkom generálneho štábu Anatolijom Kvašninom, ktorý chce radikálne, možno na jednu sedminu, zredukovať ruské strategické rakety. Tento návrh znamenite zapadá do monopolárnej koncepcie Pentagónu. Výsledky summitu Putin – Ťiang však hovoria skôr o posilňovaní strategických síl Ruska i Číny.

Jaroslav Brabec