Prenikavé svetlo optických komunikácií

Na ploche niekoľko desiatok štvorcových metrov vyrába pätnásť mladých ľudí komponenty vláknovej optiky, optickej kabeláže a optické prepojovacie káble. OptoCon Slovakia, spol. s r. o., je ich jediným slovenským výrobcom. O tom, ako sa OptoCon dopracoval k úspechom, ale aj o problémoch, ktorým sa ani dobrá firma nevyhne, nás informovali majitelia JUDr. Oľga Liseková a Ing. Štefan Hušek, PhD.

Prečo ste sa rozhodli začať podnikať v oblasti optických káblov?

- V roku 1994 sme vedeli, že vo svete i na Slovensku sa začína niečo diať vo vláknovej optike, a tak vznikol impulz na naše podnikanie. Základné imanie vtedy predstavovalo

100-tisíc Sk.

Najskôr sme začali prezentáciou na odborných výstavách a obchodom s komponentmi vláknovej optiky a technológiou. Postupom času sa ukázalo, že na slovenskom trhu absentuje priama výroba optických prepojovacích káblov. Začali sme investovať do technológie, dali sme zaškoliť nových pracovníkov. Ako výhradný distributér japonskej firmy Seiko Instruments sme celú technológiu postupne kupovali od tejto firmy, tak ako aj zaškolenie pracovníkov bolo pod ich záštitou.

Koľko ste investovali do techniky?

- Každý rok pribúdala technológia, počet pracovníkov, a to najrozhodujúcejšie,

počet objednávok.

V súčasnosti máme perfektné vybavenie - leštičky - prístroje na leštenie konektorov, meraciu techniku, všetku nevyhnutnú pomocnú technológiu, čo predstavuje niekoľko miliónovú hodnotu. Podarilo sa nám to bez úveru i bez prísunu zahraničného kapitálu.

Čo je to vlastne optický kábel?

- Na prenos informácií sa bežne používajú káble s metalickými vodičmi. Optické káble používajú namiesto metalických vodičov svetlovodivé sklenené vlákna. Na prenos informácie sa využíva vysokofrekvenčná časť spektra elektromagnetického žiarenia, ktorá siaha až do oblasti viditeľného a infračerveného optického pásma. Sklenené vlákna sú vyrobené zo syntetického kremeňa, ktorý je vhodne legovaný a hlavne veľmi čistý, aby útlm prechádzajúceho žiarenia bol minimálny. Vonkajší priemer plášťa skleneného vlákna je 125 mikrometrov, pričom optické žiarenie je vedené len jadrom, ktorého priemer je v jednovidových vláknach približne deväť mikrometrov. Svetlo sa vo vlákne šíri na základe totálneho odrazu na rozhraní jadra a plášťa.

Kto používa vaše produkty?

- Sme firmou, ktorá nielen vyrába prepojovacie optické káble, ale vykonáva kompletnú montáž a

následný servis

optických sietí. Medzi najvýznamnejšie domáce referencie patria optické siete vybudované vo vysokonapäťových rozvodniach - napríklad Lemešany, Bratislava-Ostredky, Podunajské Biskupice, Vojany atď.

Na akú vzdialenosť možno uskutočniť prenos informácií optickými vláknami? Aká je ich aplikácia?

- Optické vlákna sa vo svete používajú už približne dvadsať rokov. Samozrejme, aplikácie sa vyvíjali s postupom technológie výroby extrémne čistých optických materiálov. Na ilustráciu možno uviesť, že optické vlákno vyrobené z bežného tabuľového okenného skla by bolo na prenos informácie nepoužiteľné, lebo už pri vrstve skla hrúbky 1m by sa v ňom pohltilo skoro všetko svetlo. Teda aj okno vyrobené z tohto skla hrúbky jeden meter je takmer nepriehľadné. Vďaka špičkovej technológii výroby optických vláken je dnes bežne preklenuteľná vzdialenosť optickými vláknami bez zosilňovača 60 - 100 km. Optické vlákna sa používajú hlavne na

diaľkové prenosy

v telekomunikáciách, v káblovej TV, v lokálnych i rozsiahlych počítačových sieťach. Moderné sú dnes aj netelekomunikačné aplikácie v senzorike.

Aká je kapacita prenosu informácií na diaľničných úsekoch?

- Kapacita prenosu, okrem videosignálov, sa nevyžaduje príliš vysoká na technologickú časť diaľnice, pretože do optického kábla sa pripájajú signály z externých snímačov s malým informačným tokom. To znamená z meteozariadení, zo sčítačov dopravy, z premenlivých dopravných značiek, elektronických zabezpečovacích systémov a iné. Kábel je tam dvadsaťvláknový, čo je priemer asi 12 mm. Z tohto kábla je využitá časť vláken pre technológiu diaľnice a zvyšná časť je rezerva pre prípadné ďalšie aplikácie.

Prečo sa stali optické vlákna takým hitom?

- Je to hlavne ich prakticky neobmedzená prenosová kapacita. Ide o širokopásmový prenos na veľké vzdialenosti. Majú veľmi nízky útlm a sú imúnne proti rušeniu.

Ktoré káble sú ekonomicky výhodnejšie pre používateľa?

- Sama inštalácia metalického a optického kábla rovnakého vonkajšieho priemeru vychádza finančne takmer rovnako alebo málo v neprospech

optického kábla.

Z informačného hľadiska si netrúfam celkom presne povedať, ale určite je prínos optického kábla minimálne tisícnásobný.

Aké sú vaše výrobné kapacity?

- Mesačne vyrobíme až 16-tisíc konektorov. Žiaľ, málo z nich sa uplatní na slovenskom trhu a väčšina výrobkov smeruje na vývoz.

Prečo žiaľ?

- Obchody v zahraničí sa v súčasnosti získavajú ľahšie ako na Slovensku. Je to škoda pre slovenský trh, pretože sme schopní ako priamy slovenský výrobca dodávať na náš trh tieto produkty rýchlejšie a lacnejšie ako ktorákoľvek zahraničná firma dovážajúca na Slovensko.

Je trh s optickými káblami nasýtený?

- V celosvetovom meradle výroba nestačí, bolo by treba zdvojnásobiť kapacity všetkých výrobcov. Slovenská ročná spotreba by mohla byť, ak sa bude investovať tak, ako by to malo byť, 20- až 30-tisíc konektorov. My sme už teraz pod tlakom zdvojnásobiť výrobu, čo však nie je jednoduché.

Prečo?

- Treba ďalšie investície do priestorov, technológie a pracovníkov. Rozmýšľame, či bude na trhu dostatok potrebných komponentov, lebo momentálne ich je na svetovom trhu

veľký nedostatok.

Káble sú položené v zemi, nie sú tam ohrozené?

- Kábel je väčšinou uložený v plastových rúrkach. Najväčším nepriateľom optických káblov je voda a hlodavce. Pokiaľ nie je narušený plášť, voda mu neprekáža. Nesmie sa však voda dostať na sklo.

Aké sú vaše dodacie termíny?

- Bežne je to aj zo dňa na deň pre malé množstvá. V prípade, že zavolajú zo stavby, kde im chýba prepojovací kábel, sme schopní dodať im ho do dvoch hodín.

Investujete aj do vývoja a výskumu?

- Máme vo firme vývojové pracovisko, kde sme vyvinuli niekoľko nových výrobných postupov, nových výrobkov i výrobných zariadení. Mnohé produkty, dovážané na Slovensko, našim zákazníkom často nevyhovujú, a tak sa obracajú o pomoc priamo na nás. Preto sme začali vyrábať aj niektoré aktívne prenosové komponenty. Investovali sme do meracej techniky, ktorá nám slúži v prvom rade vo výrobe, ale môžeme ju použiť aj vo vývoji.

Čo si myslíte o podmienkach na podnikanie v SR?

- Spočiatku nás hnevalo, že bez ohľadu na to, či sme využívali služby Eximbanky alebo nie, museli sme odvádzať finančné prostriedky. Ďalej sú to

vysoké odvody.

V podstate sú to peniaze, ktoré by sa dali použiť na ďalšie investovanie.

Čím je to, že v čase, keď Slovensko prechádza ekonomickou krízou a množstvo spoločností je na pokraji síl, vám sa darí?

- Je to dané jednoznačne tým, že prakticky všetka naša produkcia, asi 95 percent (okrem inštalácií optických sietí na Slovensku), smeruje do zahraničia. Keby sme na Slovensku s platobnou neschopnosťou, ktorá momentálne u nás je, realizovali aj veľké dielo, asi by sme už neexistovali. Pretože máme stabilný export, s ktorým súvisia stabilné platobné podmienky, môžeme si dovoliť pracovať aj pre zákazníkov na Slovensku.

Ingrid Stránska