Rozhodne vývoj ekonomiky

Očakávaný fiskálny deficit je podľa NBS dosiahnuteľný

Slovenský bankový sektor v prvom tohtoročnom polroku charakterizuje prebytok korunovej likvidity, čo sa prejavuje poklesom úrokových sadzieb na medzibankovom trhu. Aj preto bolo pre medzibankový trh istým prekvapením utorkové rozhodnutie Bankovej rady Národnej banky Slovenska ponechať základné úrokové sadzby na nezmenenej úrovni - trh totiž očakával ich mierne zníženie (o 0,5 %). (Jednodňová sadzba pre sterilizačné operácie 7 % p. a., 10 % p.a. pre refinančné operácie centrálnej banky na medzibankovom trhu, limitná úroková sadzba pre dvojtýždňové repo obchody 8,5 % p. a.) A tak sme svedkami možno paradoxnej situácie, a to možnosťou robiť arbitrážne operácie (na medzibankovom trhu si možno požičať prostriedky, ktoré sa potom s vyšším výnosom uložia v centrálnej banke), čo niektoré banky aj využívajú.

Prebytok korunovej likvidity je na jednej strane zapríčinený podstatne opatrnejším poskytovaním úverov ako v predchádzajúcich rokoch. Na druhej strane je to nedostatok novoemitovaných štátnych cenných papierov, povedal pre Hospodársky denník Vladimír Kubrický z Istrobanky. Tie totiž v predchádzajúcich rokoch nielen odčerpávali podstatnú časť korunovej likvidity z medzibankového trhu, ale aj ťahali úrokové sadzby, ktoré sa dostávali do neželateľných výšok. A nielen pre štát, ktorý ich musel platiť. A tak verejné financie sú a budú aj naďalej rozhodujúcim momentom pre vývoj úrokových sadzieb na medzibankovom trhu. Z nich sa potom odvíja výška úrokových sadzieb na primárne vklady a úvery. Podľa P. Ševčovica, vrchného riaditeľa menového úseku NBS, však očakávaný koncoročný fiskálny deficit vo výške maximálne 28 mld. Sk považuje centrálna banka aj naďalej za dosiahnuteľný. Obavy z možného vývoja verejných financií v druhom polroku, ktoré Banková rada NBS prezentovala v utorok, vyplývajú podľa P. Ševčovica najmä z možných fiskálnych dosahov sucha a parlamentom schváleného zvýšenia dôchodkov o 10 %. Neistota čo sa týka verejných financií bola zároveň aj jedným z dôvodov ponechania súčasnej úrovne kľúčových úrokových sadzieb centrálnej banky. Druhým faktorom bol podľa NBS výrazný pokles úrokových sadzieb v prvom polroku. NBS podľa P. Ševčovica prehodnotí dosah fiskálnych opatrení na celkovú ekonomiku. Dôležitá bude podľa neho najmä kvantifikácia celkovej potreby zdrojov na riešenie nižšej úrody. „Musíme počkať a vyhodnotiť všetky tieto opatrenia,“ uviedol pre TASR P. Ševčovic. V súčasnej situácii je však podľa neho pohyb úrokových sadzieb (NBS) pravdepodobný v oboch smeroch. Dôležitý podľa neho bude najmä vývoj reálnej ekonomiky a celkovej úverovej expanzie. „Ak bude pokračovať negatívny vývoj dynamiky úverov, viem si aj pri určitej fiskálnej expanzii predstaviť ďalší pokles úrokových sadzieb,“ vyhlásil šéf menového úseku, pričom dodal, že k prehodnoteniu týchto dosahov môže NBS pristúpiť už na augustovom zasadnutí Bankovej rady.

Anton Legéň