G8 sa nevyhne zodpovednosti

Bieda a choroby ekonomickou bariérou v digitálnom veku

Okinavské turistické stredisko Nago bude tento víkend svedkom strategického plánovania vývinu sveta, o ktoré sa tradične stará sedem najpriemyselnejších krajín sveta a Rusko, tzv. G8. Po debakli poslednej konferencie WTO v Seattli a zasadania MMF a Svetovej banky vo Washingtone, ktoré sa stali zajatcami demonštrantov, nespokojných s globálnym prehlbovaním priepasti medzi bohatými a chudobnými štátmi, dobre padne ostrovná seklúzia Okinavy a americké vojenské základne s 30-tisíc mužmi na Okinave Nielen miesto, ale aj program summitu G8 je ovplyvnený širokou nespokojnosťou medzinárodnej verejnosti i mnohých významných osobností so súčasným svetovým vývojom. Medzi otázky, ktoré pália bohaté krajiny, ako sú lokálne konflikty, vývoz zbraní do niektorých rozvojových štátov, terorizmus, organizovaný zločin či pranie špinavých peňazí, sa predrali základné problémy, ktorými sú hanebná bieda a masové choroby v Afrike i ďalších regiónoch sveta.

Niečo z toho už nahryzol vlaňajší summit G8 v Kolíne nad Rýnom, ktorý sľúbil odpustiť časť dlžôb najbiednejším krajinám. Zatiaľ však zostáva pri sľuboch. Nedobrý dojem zo sebectva bohatých sa summit G8 usiluje zotrieť konzultáciami so štyrmi predstaviteľmi významných krajín Afriky a Ázie, ku ktorým došlo včera v Tokiu. Jeden z účastníkov, nigérijský prezident Obasanjo, to vyjadril precízne: „Otázkou už nie je, čo robiť. To všetci vieme. Otázkou zostáva, či na to je politická vôľa?“ Pred rokom G8 sľúbila odpustiť 100 mld. USD dlhov vysoko zadlženým chudobným krajinám. Ako sa to skončilo? Rozpočtové spory v Kongrese USA zablokovali Clintonove záväzky zmierniť dlhovú záťaž najbiednejším štátom. To sa stalo argumentom pre Európsku úniu, aby odložila uvoľnenie fondov na tieto dlhy, kým neuvidí konkrétne činy USA. Medzinárodní donori navyše podmienili svoju pomoc ako vždy konkrétnymi krokmi afrických krajín - zavedením demokracie, skončením vojen, otvorením domácich trhov a potlačením korupcie. Podmienkou je teda zázrak, ktorý sa rovná likvidácii daných sľubov. Tam, kde je bieda na príčine širokej degradácie, nemožno najprv žiadať vyčistenie dôsledkov bez zmiernenia príčin.

Jednou z dominantných tém terajšej G8 sa v súvislosti s ekonomickou degradáciou najbiednejších štátov stáva „nová ekonomika“ a internetizácia sveta. Zatiaľ čo by informačné technológie mali znižovať rozdiely medzi ekonomikami, naopak ich zvyšujú. Ako môžu chudobné krajiny v globalizačnej ére profitovať z desaťročnej ekonomickej expanzie bohatých štátov a ich informačných technológií, keď zväčša zápasia so základným problémom elektrifikácie rozsiahlych častí svojho územia? Prekonať digitálnu priepasť nemožno ani bez likvidácie negramotnosti (100 miliónov detí nechodí do školy) a výrazného zvýšenia vzdelania v rozvojovom svete. Japonci v uplynulom týždni sľúbili, že poskytnú chudobným štátom na rozvoj informačných technológií 15 mld. USD počas piatich rokov. Čaká sa na príspevky ďalších členov G8. Hovorí sa o „Okinavskej charte“, ktorá by zhŕňala záväzky príslušných vlád a nadnárodných koncernov.

Summit na Okinave sa chce po prvý raz prioritne zaoberať aj tragickým stavom, ktorý vyvolávajú – aj v ekonomike - masové infekčné choroby ako aids, tuberkulóza a malária. Okolo 35 miliónov ľudí je nakazených HIV, vyše 70 percent v subsaharskej Afrike, kde na aids už zomrelo 11 miliónov. Tretina úmrtí na aids je z tuberkulózy, a tá zasa z hladu. TBC infikuje 8 miliónov ľudí ročne. Tragický náhrdelník „zdobí“ podľa WHO malária, ktorá v posledných 35 rokoch znížila o tretinu HDP v subsaharskej Afrike. Bieda vo svete a masové infekčné choroby prekročili hranicu, za ktorou sa stali v chudobnom svete bariérou pre hospodársky rozvoj.

Bohaté štáty a nadnárodné koncerny už nemôžu považovať globalizovaný svet len za ihrisko na svoj vlastný rozvoj. „Svet, v ktorom sa bohatí stávajú bohatšími a najchudobnejšie krajiny sú ponechané svojmu osudu, nemôže byť bezpečný,“ napísal tento týždeň prezident Svetovej banky James Wolfensohn v liste lídrom G8. Podobné stanovisko viedlo tisícky Japoncov v nedeľu a v stredu do protestných akcií v Tokiu a na Okinave. „Gé osmička“ sa už nemôže bez ohlasu starať len sama o seba.

Jaroslav Brabec