Finančná zraniteľnosť starou chorobou podnikov

Nič nové, zúfalý nedostatok peňazí

Podľa posledného hodnotenia OECD, najväčším problémom slovenskej ekonomiky je stály nedostatok finančných zdrojov, ktoré sa odrážajú najmä v podnikateľskom sektore. Analytici na jednej strane oceňujú pokrok, ktorý slovenská vláda dosiahla pri implementovaní stabilizačného balíčka štrukturálnych reforiem. Na druhej strane však pripomínajú množstvo problémov, ktorým ekonomika Slovenskej republiky ustavične čelí. Za „gordický uzol“ považujú experti reštrukturalizáciu veľkých podnikov, kde najväčším problémom je finančná zraniteľnosť podnikového a finančného sektora krajiny a jej vplyv na štátny rozpočet. V minulých rokoch hospodársky rast udržiavali z najväčšej časti verejné investície. Aj preto bolo nevyhnutné prijatie opatrení, akým bolo napríklad upustenie od riadeného kurzu slovenskej meny a prijatie dvoch balíčkov úsporných opatrení - v decembri 1998 a máji 1999. Výrazným krokom k reštrukturalizácii je aj program privatizácie bánk. Podľa nedávneho hodnotenia ekonomickí analytici upozorňujú na riziká, ktoré predstavuje podnikateľský sektor. Ak sa neprijme kľúčová reforma v sektore podnikania, prospech z reštrukturalizácie bánk nebude plne využitý. Banky tiež môžu odmietať poskytovať úvery, ktoré sa neskôr stanú klasifikovanými. Podľa údajov z ministerstva financií, konsolidovaný deficit verejných financií je v súčasnosti takmer dvojnásobný v porovnaní so štátnym deficitom, keď dosahuje úroveň 4 % hrubého domáceho produktu (HDP). Vláda by preto mala prijať kroky na zlepšenie fiskálnej politiky a na riešenie systému sociálneho zabezpečenia. Doteraz mohla vláda na krytie nedoplatkov využívať zdroje z privatizácie, tento spôsob riešenia však nie je dlhodobo udržateľný.

Najväčšiu záťaž pre štátny rozpočet predstavuje vysoká nezamestnanosť a ozdravenie bankového sektora. Podľa niektorých prepočtov reštrukturalizácia bánk bude stáť údajne asi 12 % HDP, problémom je aj vyplatenie dlhopisov, ktoré predstavuje približne 4 % HDP. Okrem toho netreba podceňovať ani štátne záruky za úvery, ktoré dosahujú asi 16 % HDP. Na to, aby Slovensko tento problém vyriešilo, bude potrebovať finančnú injekciu, ktorá v nasledujúcich piatich rokoch predstavuje, podľa odhadov OECD, asi 5 až 6 mld. USD. Krajina má kapacitu na to, aby si požičala tieto zdroje, čo dokumentuje aj zníženie rizikovej prémie pri emisii dlhopisov na medzinárodných trhoch a tiež relatívne nízky podiel verejného dlhu na HDP (približne 20 %, aj keď bez štátnych záruk na úvery). Príjmy z privatizácie by tiež mohli pomôcť vláde financovať niektoré projekty.

Eleonóra Bujačková