Pripravuje sa nový Zákonník práce

Od 1. júla budúceho roka by mal začať platiť úplne nový Zákonník práce (ZP). Mal by nahradiť teraz platný zákon i mnohé ďalšie predpisy. Tento právny kolos bude obsahovať vyše 250 paragrafov. Okrem iného nahradí aj zákony o mzde, odstupnom, vyhlášky a nariadenia vlády upravujúce problematiku pracovnoprávnych vzťahov (týkajúce sa napríklad dovolenky, pracovného času atď.). O návrhu už rokovala vláda. Nebol ešte prijatý, vzhľadom na závažné pripomienky zainteresovaných orgánov. Pripomeňme, že terajší ZP platí už 35 rokov (zákon č. 65/1965 Zb.) a bol 24-krát novelizovaný. Je preto určite najvyšší čas prispôsobiť ho novým požiadavkám a podmienkam platným v EÚ.

Keďže sme boli naň zvedaví, dotýka sa väčšiny práceschopného obyvateľstva, našli sme si jeho návrh na internete a vypísali pre našich čitateľov najdôležitejšie zmeny, ktoré z neho vyplývajú. Treba si však uvedomiť, že ide o návrh, ktorý bude modifikovaný. Prvé zmeny nastanú už v súčasnosti, po jeho prerokovaní vládou SR. Azda najväčšia zmena, ktorá sa dotkne mnohých ľudí, je zrušenie inštitútu dohody o pracovnej činnosti. Podľa návrhu by mal existovať len pracovný pomer a dohoda o vykonaní práce. Ako dôvod sa uvádza, že ani jedna z krajín EÚ takúto formu pracovnoprávneho vzťahu nemá. Ďalej sa už nehovorí o druhej stránke, a to, že prinesie zníženie reálnych príjmov všetkým tým, ktorí v súčasnosti majú príjmy na základe dohôd o pracovnej činnosti. Ak budú pracovať na základe pracovného pomeru, budú musieť platiť tzv. povinné poistné. Zamestnávateľov toto poistné tiež navyše zaťaží. Ak sa nezmenia príslušné zákony upravujúce platenie poistného zamestnancom (aby sa platilo len z tzv. hlavného pracovného pomeru), uvedenú zmenu mnohí neprivítajú.

Ďalšie zmeny sa dotýkajú nasledujúcich oblastí:

- skúšobná doba sa má predĺžiť o čas prekážok v práci na strane zamestnanca, čím sa má zvýšiť ochrana zamestnávateľov v tejto oblasti,

- ukladá sa povinnosť uzatvoriť pracovnú zmluvu zamestnávateľa so žiakom, ktorý sa pre neho pripravoval na svoje povolanie,

- na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska bude môcť zamestnávateľ vyslať zamestnanca len s jeho súhlasom,

- pri výpovedi z dôvodu nadbytočnosti nebude môcť zamestnávateľ počas šiestich mesiacov znovu vytvoriť zrušené pracovné miesto a prijať iného zamestnanca,

- skrátiť sa má lehota, do ktorej bude možné vyvodzovať pracovnoprávne dôsledky (výpoveď) z dôvodu neuspokojivých pracovných výsledkov, a to z dnešných 12 na šesť mesiacov,

- priamo v ZP je riešené tzv. odstupné a pri prvom skončení zamestnania, po vzniku nároku na starobný alebo invalidný dôchodok, sa má platiť každému tzv. odchodné,

- alternatívne je stanovený rozsah týždenného pracovného času (pracovný čas má byť maximálne 48 hodín týždenne, vrátane práce nadčas),

- nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času má byť ustanovené priamo v ZP,

- má sa zaviesť všeobecne možnosť zavedenia pružného pracovného času, s rôznymi možnosťami aplikácie,

- prestávky na jedenie a odpočinok v rozsahu 30 minút sa nebudú započítavať do pracovného času,

- jednoznačne sa musí rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal medzi koncom jednej a začiatkom druhej zmeny minimálny odpočinok (12 hodín) s možným krátením na 8 hodín v niektorých rezortoch (je otázna táto problematika napríklad v oblasti vedy, zdravotníctva),

- zamestnanec by mal mať vždy dva dni za sebou v týždni nárok na nepretržitý odpočinok (znova je otázna veda a niektoré iné oblasti, kde nie je možné uvedené prakticky aplikovať),

- stanovené sú náhrady za pracovnú pohotovosť na pracovisku a mimo neho,

- jednotne je stanovená 5-týždňová dovolenka pre všetkých zamestnancov, bez ohľadu na množstvo odpracovaných rokov,

- učiteľom sa má predĺžiť dĺžka dovolenky zo šesť na osem týždňov,

- mzda je definovaná tak, že nie je už viazaná na zdroj plnenia, teda len z nákladov zamestnávateľa (v súčasnosti plnenia zo zisku nie sú - nelogicky - považované za mzdu, aj keď ide o odmenu za prácu); medzi mzdy budú patriť aj odmeny pri pracovných a životných výročiach; pojmu mzda má zodpovedať i teraz platný pojem plat,

- zavádza sa za nočnú prácu mzdové zvýhodnenie, teraz uvedené platí len keď vyplýva z kolektívnej zmluvy,

- do ZP prechádza i problematika výpočtu priemerného zárobku,

- zmeny sa dotýkajú i náhrad miezd poskytovaných pri výkone služby v ozbrojených silách a civilnej služby,

- v oblasti stravovania zamestnancov sa na tieto účely za pracovnú zmenu má považovať výkon práce dlhší ako štyri hodiny (dnes sú to tri hodiny); ďalej by nemala byť povinnosť poskytovať ďalšie hlavné jedlo zamestnancovi pri výkone viac ako 12 hodín (zostáva ako možnosť pri výkone práce nad 11 hodín),

- zmeny sú i v oblasti vzdelávania zamestnancov,

- pri starostlivosti zamestnanca o dieťa mladšie ako 15 rokov sa musí vyhovieť žiadosti o kratší pracovný čas,

- zamestnávateľ sa bude naďalej musieť poisťovať pre prípad svojej zodpovednosti za škodu (pracovné úrazy zamestnancov), avšak už nie v Slovenskej poisťovni, ale v Sociálnej poisťovni,

- riešené je aj tzv. bezdôvodné obohatenie sa na úkor zamestnanca, ale i zamestnávateľa,

- dohoda o vykonaní práce bude môcť byť i naďalej uzatváraná s tým, že sa zvyšuje maximálna hranica rozsahu prác zo 100 na 300 hodín ročne,

- ak u zamestnávateľa nepôsobia odbory, bude musieť byť zvolená tzv. zamestnanecká rada, teda keď bude zamestnancov 5 až 20, bude to tzv. zamestnanecký dôverník,

- osoby, ktoré budú v týchto orgánoch zvolené, budú mať stanovenú ochranu, budú musieť byť bezúhonní atď.; zákon však tzv. bezúhonnosť nedefinuje.

Možno konštatovať, že nový ZP zvyšuje do určitej miery administratívu zamestnávateľov, mierne ich ochranu, ale najmä ochranu zamestnancov. Je šitý na mieru zamestnancov fabrík a úradov. Nie je šitý na mieru vedcov a takých zamestnancov, ktorí pracujú dobrovoľne omnoho viac hodín, ako stanovuje zákon. Ochraňuje ich síce (maximálnym počtom nadčasových hodín, atď.), ale nerešpektuje ich špecifiká. Veď kto chce, či cíti potrebu pracovať viac, tak bude konať i naďalej, a ako sa zdá, i naďalej zadarmo, a to i bez formálneho súhlasu zamestnávateľa, pretože tento im nebude môcť dať súhlas nad limity uvedené v tomto zákone. Počkajme si, ako sa so zákonom popasujú navrhovatelia v ďalšej jeho príprave. O upravených návrhoch vás budeme ďalej informovať.

Dagmar Piršelová