Je to vysokoefektívna výroba

Slovenské elektrárne rešpektujú rozhodnutie

(Graf)

„Čo sa týka rozhodnutia vlády SR odstaviť prvý blok bohunickej V-1 v roku 2006, a druhý blok v roku 2008, je stále platné. A my ho rešpektujeme,“ zdôraznil pred niekoľkými dňami predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Slovenských elektrární Bratislava Vincent Pillár. Zdôraznil, že predčasné odstavenie jadrovej elektrárne V-1 ako medzinárodný záväzok SR treba hodnotiť komplexne aj v súvislosti s ambíciami SR stať sa členom EÚ. Keďže ide o politické rozhodnutie, nedá sa podľa neho argumentovať len ekonomickými číslami. Tie potvrdzujú, že bude mať vážne dôsledky. Nielen na Slovenské elektrárne, ale aj na ekonomiku SR. Odstavenie elektrárne si vyžiada 16 mld. Sk. Približne taká suma by to bola, aj keby sa elektráreň odstavila neskôr. No iná vec už je, či vo Fonde na likvidáciu jadrovoenergetických zariadení bude naakumulovaných dostatok zdrojov na jej odstavenie. Hoci z každej predanej kWh elektrárne odvádzajú do fondu 10 %, donedávna boli tieto prostriedky nevýhodne úročené, a tak sa ozývajú pochybnosti, že keď nadíde deň D, napokon nebude musieť časť záväzku prebrať na svoje plecia vláda. Alebo sa likvidáciou elektrárne V-1 fond vyprázdni natoľko, že na ostatné úlohy v rámci tzv. zadného palivového cyklu nezostane. Práve preto časť odborníkov aj na MH SR zastáva názor, že ak by sa na dostavbu tretieho a štvrtého mochoveckého bloku našiel aj investor, ktorý by nežiadal záruku vlády na financovanie, ťažko by sa obišiel bez záruky na zadný palivový cyklus. Iba v tom prípade, že by do fondu odvádzal až 20 - 30 % z jednej predanej kWh elektriny. To by sa však negatívne prejavilo nielen v jeho ziskoch, ale zrejme i v cene, ktorú by zaplatili odberatelia. Aj keď chce pri odstavení V-1 pomôcť EÚ sľúbenou finančnou injekciou, energetici tvrdia, že jeho predčasné odstavenie predstavuje pre JE Jaslovské Bohunice 4,5 mld. Sk z hrubého zisku ročne. Stačí si teda vynásobiť túto sumu počtom rokov, o ktoré sa príde predčasným odstavením (technicky, pri dodržaní prísnych bezpečnostných kritérií, je možné ju prevádzkovať do roku 2020), a je jasné, že pomoc EÚ bude kryť len časť strát. Podľa vyjadrení energetikov je napríklad výroba 1 MWh elektrickej energie na zrekonštruovanej V-1, teda po vložení tých 8,4 mld. Sk asi polovičná, ako je výroba 1 MWh na paroplynovom cykle v Bratislave.

Zdena Rabayová