Kaviárový summit nenadchol

Všeobecné proklamácie a vízie nepomôžu tretiemu svetu

Kaviárový summit, ako západná tlač nazvala víkendové snemovanie ôsmich najsilnejších krajín na japonskej Okinave, nešetril jasavými všeobecnými prognózami a sľubmi na nadchádzajúce storočie, nezaťažoval sa však priveľmi konkrétnymi cestami a nástrojmi ako zbaviť rozvojový svet hanebnej chudoby. Deklarácia údajného odhodlania sprístupniť chudobným krajinám plody globalizácie a informačnej revolúcie naozaj už po rokoch, v ktorých podobné sľuby zhrdzaveli, už nikoho nenadchýna. Čo si myslieť napr. o výzve pre WTO, aby ešte tohto roku obnovila rokovania o liberalizácii obchodu a uľahčení prístupu na trhy pre chudobné krajiny? Veď sú to práve krajiny G8, ktoré roky blokujú závery Uruguajského kola o takom zvýhodnení rozvojových štátov. Rovnako je to s vlaňajším sľubom G8 odpustiť 41 najchudobnejším krajinám ubíjajúce dlhy vo výške 100 mld. USD. V USA to zablokoval Kongres a politické podmienky nastolenia demokracie a mieru. Brusel zasa čaká na USA. A tak sa umorenia dlhov dočkalo len 9 najchudobnejších v rozsahu 15 mld. USD. Na Okinave sľúbil prezident Bill Clinton agrárne prebytky za 300 miliónov USD na školské stravovanie v rozvojovom svete. Menej ako pol dolára na školáka. Pritom sám summit stál 500 miliónov britských libier, teda dvaapolkrát viac, ako je hodný Clintonov sľub.

Veľkorysejší sa zdá japonský záväzok poskytnúť počas piatich rokov 18 mld. USD na rozvoj informačných technológií chudobných štátov a na boj s chorobou aids a maláriou. Vzniká však otázka, ako v prípade uplatnenia sľubu využijú internet krajiny s výraznou negramotnosťou a bez adekvátnej elektrifikácie. Akú cenu má teda Okinavská charta globálnej informačnej spoločnosti, v ktorej sa hovorí: „Každý a kdekoľvek má mať možnosť sa zúčastniť a nik nemôže byť vylučovaný z prospechu, ktorý prináša globálna informačná spoločnosť.“

Okinavské konkláve G8 je vari najkritizovanejším stretnutím bohatých protagonistov sveta. Denník Independent napísal, že na summite bolo bohatstvo a hojnosť všetkého, okrem plodných myšlienok. Liberálny Guardian označil schôdzku za podujatie s hlavným cieľom jesť a piť. Iróniou nešetrí ani charitatívna organizácia Oxfam, ktorá označuje schôdzku za „humrový a kaviárový summit“. Jeho účastníci totiž neváhali a po skonzumovaní honosnej večere začali preberať otázky hladu a chudoby v krajinách tretieho sveta. Skupina Jubilee 2000, ktorá sa angažuje za odpustenie dlhov, označila stretnutie za „premárnený summit“. Výsledok nie je bohvieako produktívny. Japonsko prezentovalo G8 ako „summit informačných technológií“, podľa Guardian pomenovanie zostalo len v teoretickej rovine.

Rovnaký denník napísal pod titulkom Pohŕdanie chudobnými, že keby slová vedeli splácať dlhy, potom by summit na Okinave nebol takým fiaskom. Podľa BBC, ak sa urýchlene nepodniknú konkrétne kroky, rozvojové krajiny zaostanú ešte viac a chudoba sa v nich rozmôže do drastických rozmerov. Chudobní v treťom svete nezachytia rozvoj informačných technológií a investície sa z nich začnú rýchlo sťahovať, varuje Guardian a dodáva: „Organizácia, ktorá premárni toľko peňazí na udalosť ignorujúcu zúfalú biedu krajín tretieho sveta, sa ocitla v nebezpečenstve izolácie a straty kontaktu so skutočnými potrebami sveta.“ Konferencia trinástich krajín juhovýchodnej Ázie, ktorá sa práve začala, potvrdzuje, že niektoré regióny sa už prestávajú na sľuby dominantných štátov spoliehať.

Jaroslav Brabec