Fondový priemysel katalyzátorom

Vysoký výnos obchodovania s cennými papiermi priťahuje

Investovanie na kapitálovom trhu v Slovenskej republike naráža na problémy, ktoré majú komplexný charakter a súvisia s neutešenou situáciou v podnikovej sfére. Osoby, ktoré disponujú voľnými peňažnými prostriedkami, majú možnosť úročiť ich prostredníctvom bežných účtov, vkladných knižiek a rôznych typov termínových vkladov, ktoré poskytujú relatívne vysoký stupeň bezpečnosti vložených finančných prostriedkov. Naproti tomu obchodovanie s cennými papiermi ponúka vysoký výnos, avšak nesie so sebou určité riziko straty, pričom s rastom výnosu rastie aj riziko. Alternatívou k týmto dvom spôsobom zhodnocovania finančných prostriedkov je myšlienka kolektívneho investovania, ktorá v sebe spája požiadavku bezpečnosti investície a zároveň relatívne vyššieho výnosu. Kolektívne investovanie dalo podnet na vznik investičných spoločností a investičných a podielových fondov. Podielový fond predstavuje špeciálnu formu kolektívneho investovania, ktorá je určená širokej skupine investorov, založenú na zhromažďovaní peňažných prostriedkov s cieľom ich investovania do majetku na základe obmedzenia a rozloženia rizika zákonne ustanoveným spôsobom. Od 1. 1. 2000 bol uvedený do platnosti nový zákon č. 385/1999 Z. z. o kolektívnom investovaní upravujúci podmienky zhromažďovania peňažných prostriedkov, správu majetku nadobudnutého investovaním, ako aj činnosť správcovskej spoločnosti a depozitára, ochranu investorov a štátny dozor. Zákon posilnil právomoci bankových inštitúcií, ktoré vykonávajú činnosť depozitára a zvýšil dôveryhodnosť investičných spoločností prostredníctvom monitorovania transakcií nezávislou inštitúciou. Významnou zmenou je aj priblíženie sa k normám Európskej únie, pričom limity investovania musia byť zohľadnené v stopercentnej miere.

Napriek všetkým výhodám, ktoré zákon o kolektívnom investovaní priniesol, odkryl aj nedostatky súvisiace s diametrálne odlišnými podmienkami podnikania a investovania na Slovensku v porovnaní s vyspelými krajinami EÚ. Investičné spoločnosti sú nútené v záujme zvyšovania dôveryhodnosti zvyšovať aj náklady spojené s administratívou a náročnosťou organizácie práce. Zákon obsahuje množstvo obmedzení, kde napríklad hodnota cenných papierov rovnakého emitenta nesmie tvoriť viac ako 10 %

hodnoty majetku

v otvorenom podielovom fonde. Na Slovensku však nepôsobí dostatočné množstvo podnikov, ktoré spĺňajú kritériá na bezpečnosť investícií, a preto je možnosť efektívnej diverzifikácie investícií značne obmedzená. Nedostatočná transparentnosť podnikania na slovenskom kapitálovom trhu núti správcovské spoločnosti riešiť túto situáciu vývozom kapitálu do zahraničia, čím v konečnom dôsledku dochádza k oslabeniu tejto významnej zložky národného hospodárstva. Podľa odhadov výkonného riaditeľa Asociácie investičných spoločností (AIS) Ing. Romana Scherhaufera je v súčasnosti okolo 50 % kapitálu podielových fondov v zahraničných aktívach a predpokladá zvýšenie tohto podielu až na 80 %. Keďže v najbližších piatich rokoch by mal objem finančných prostriedkov spravovaných správcovskými spoločnosťami na Slovensku narásť až na 80 mld. Sk, odlev kapitálu do zahraničných aktív by bol pre našu ekonomiku citeľnou stratou.

Predstavitelia AIS, ktorá združuje spoločnosti pôsobiace v oblasti kolektívneho investovania na Slovensku, v spolupráci so zástupcami bánk vykonávajúcich funkciu depozitára a s distributérmi produktov kolektívneho investovania majú snahu

o rýchlu úpravu

aktuálneho zákona, ktorá by mala byť presadená aj na pôde parlamentu formou novelizácie. Tá by sa mala týkať predovšetkým zlepšenia podmienok podnikania na technicko-organizačnej úrovni. Súčasťou navrhovaných zmien bude pravdepodobne aj zmena postavenia a právomocí depozitára, ktorého činnosť je síce legislatívne upravená, avšak v praxi je nadmieru problematická. Po zmene zákona volá aj proces vstupu zahraničných produktov kolektívneho investovania na slovenský kapitálový trh. Okruh problémov týkajúcich sa činnosti správcovských spoločností a podielových fondov nie je vôbec uzavretý. Podľa vyjadrení Ing. Romana Scherhaufera, „v krajinách Európskej únie je bežnou praxou, že podielové listy otvorených podielových fondov sú kótované na burze cenných papierov. U nás je situácia odlišná, pričom nie je snaha kompetentných orgánov o zmenu súčasnej legislatívy“. Vo verejnosti, no napodiv aj medzi ekonomickými špičkami v podnikovej, národohospodárskej a politickej sfére, je slabá informovanosť o význame a úlohe kapitálového trhu z makroekonomického hľadiska. Rozvoj fondového priemyslu pritom predstavuje obrovský potenciál na rozbehnutie podnikateľskej činnosti, ako aj na rozvoj kapitálového trhu na Slovensku.

Ján Plačko