Oligarchovia a mier s Putinom

Dohoda magnátov vychádza z požiadaviek Berezovského

Za mier s Putinom! by mohlo znieť najnovšie heslo dobre urastenej 20-člennej skupinky novodobých ruských bojarov s ušľachtilým označením oligarcha, ktorým sa doteraz nepodarilo prekuknúť politické, citové a ani etické „útroby“ prezidenta Vladimira Putina. Ich najnovší plán prezentovaný začiatkom týždňa na uzavretie prímeria a stanovenia si vzájomne rešpektovateľných podmienok sa dokonca zapáčil aj bývalému vicepremiérovi a dnes poprednej osobe Zväzu pravých síl Borisovi Nemcovi. Nečudo, veď sám má vo svojej strane nejedného so zákonom bojujúceho . Napriek tomu, že sa ešte pred pár týždňami nezastal ani Čubajsa, ba dokonca nevyzdvihoval ani teatrálny odchod Berezovského z parlamentnej stoličky, dnes tvrdí, že „biznis a moc by proti sebe nemali bojovať, ani sa navzájom očierňovať. Mali by byť partnermi, ktorí spolupracujú pri obnove ruského hospodárstva“.

Plán, ktorý chcú magnáti už tento piatok predložiť prezidentovi Putinovi, spočíva v troch styčných bodoch. Ak si ho však preštudujeme podrobnejšie, je zrejmé, že sa opäť vracia k udeleniu amnestie požadovanej už Berezovským. Hoci sa explicitne nehovorí, že by sa mala vzťahovať „na všetko, čo sa v politike a ekonomike Ruska dialo v posledných desiatich rokoch“, ako to predostrela nedávna šedá eminencia stále zápasiaca s prokuratúrou, čo sa týka „uliatia“ šiestich stovák miliónov dolárov z Aeroflotu, predsa ide o nápadnú podobu. Veď ako inak možno chápať požiadavku 20 magnátov, aby Kremeľ „deklaroval moratórium na akékoľvek vyšetrovanie týkajúce sa legitimity privatizácie uskutočnenej za poslednú dekádu“, ako aj moratórium na znovuzoštátnenie dakedajšieho štátneho majetku. Za túto službu sú magnáti ochotní Putinovi prisľúbiť, že budú hrať skutočne podľa pravidiel, platiť dane a riadiť sa zákonom. Ako sa však už teraz ukazuje, táto služba by nemala byť pre nich zvlášť veľkým problémom, keďže si oni sami čoraz viac žiadajú pravidlá hry medzi sebou.

Nevedno, nakoľko ide o ťah odovzdanosti sa Putinovi, pretože sám bod tri ich mierovej zmluvy hovorí o tom, že štát sa musí začať sám zbavovať byrokracie a korupcie. Veď ak uvážime, že aj oni sa majú zaviazať, že nebudú využívať štátne inštitúcie a podplácať štátnych úradníkov na dosiahnutie svojich obchodov. Na druhej strane si však tento záväzok zrejme vysvetlia magnáti ako vzájomnú kontrolu, aby jeden nedosiahol väčší prospech na úkor druhého bez jeho vedomia. Tento bod preto bude pravdepodobne najťažší pre takých ako Roman Ambrovič či Alexander Mamut, ktorí už medzičasom úspešne prenikli do útrob Kremľa a stali sa obľúbenými nástupcami neobľúbených šedých eminencií Berezovského a Čubajsa.

Rad je na Putinovi, ktorý v piatok buď uzavrie mier, a tým posunie svoju latku dištancovania sa od magnátov (odstup si udržuje aj od gubernátorov), alebo pravidlá upraví, a tým sťaží neskoršiu (už) istú ofenzívu oligarchov na kremeľskú politiku. Pravdepodobnejšia je zatiaľ druhá verzia.

Slávka Blazseková