Čo prinesú daňové sklady?

Liehovarníctvo je istý príjem do štátneho rozpočtu

Združenie výrobcov liehu a liehovín (ZVLL) vzniklo v roku 1993 ako dôsledok transformácie liehovarníckeho priemyslu. V plnom rozsahu sprivatizovaní výrobcovia po zániku generálnych riaditeľstiev potrebovali kontakt medzi centrálnymi ústrednými orgánmi štátnej správy. ZVLL je členom SPPK, Únie potravinárov, CEPS - Konfederácie európskych výrobcov liehovín v Bruseli. Dnes má 15 členov, ktorých výrobná produkcia predstavuje 60 - 70 % celoslovenskej výroby liehu a liehovín.

Výroba liehu a liehovín nie je živnosť, riadi sa zákonom č. 286/1996 Z. z. o výrobe a obehu liehu. Ten upravuje podmienky, za ktorých je možné vydať povolenie a osvedčenie na výrobu liehu a liehovín a prevádzkovanie liehovarníckych závodov. Tajomník ZVLL Ing. Ján Mesík, CSc., nám povedal, že problémy výrobcom spôsobuje predovšetkým novela zákona o spotrebnej dani z liehu č. 59/1999 Z. z. Výrobcom sťažuje podmienky podnikania, čo spôsobilo, že až do konca osemdesiatych rokov toto samonosné odvetvie bez štátnej podpory je dnes problémovou oblasťou. Predmetom spotrebnej dane je lieh, ktorý je vyrobený v tuzemsku, alebo je dovezený. Problémom je spôsob platenia spotrebnej dane, napríklad už pri nákupe rafinovaného liehu, ktorý musia kúpiť so spotrebnou daňou. Výrobcovia musia platiť spotrebnú daň v čase dlho pred inkasovaním úhrady za liehoviny, teda v čase, keď sa liehoviny ešte nedostali na pulty k spotrebiteľovi. Výrobca liehu

musí úverovať

nielen vstupy do výroby, ale aj hotový výrobok, za ktorý musí zaplatiť spotrebnú daň. Nároky na finančné zdroje predstavujú pre stredne veľký liehovarnícky závod až 60 mil. Sk na jedného výrobcu za mesiac. Vzhľadom na splátky úveru a naňho nadväzujúce vysoké úrokové sadzby, nezostávajú výrobcom finančné prostriedky na technický rozvoj. Situáciu komplikuje aj spôsob spolupráce s obchodnými organizáciami, ktorí často platia až po uplynutí 60-dňovej lehoty, čím sa zvyšuje napätie medzi zdrojmi, ktoré výrobca môže použiť na nákup surovín a časom, kedy sa vrátia. Napriek naliehavým pripomienkam zo strany výrobcov liehu a liehovín vláda dosiaľ neriešila problémy spotrebnej dane, urobí to až v súvislosti s aproximáciou našich noriem s normami platnými v EÚ. V tejto súvislosti by sa mali zriadiť aj u nás daňové sklady, čo by malo vplyv na zmenu vzniku daňovej povinnosti a navyše by sa vytvorili predpoklady na dôslednejšie sledovanie výroby liehu a jeho evidencie ako premetu platby spotrebnej dane.

Výroba liehu je lukratívna pre štát, pretože sadzba spotrebnej dane z liehu je 250 Sk za liter 100-percentného etylalkoholu pri teplote 20 stupňov Celzia. Navyše, štát má ďalší príjem vo forme 23-percentnej sadzby DPH. Ak výrobná cena rafinovaného liehu je napríklad 29 Sk, pri jeho predaji na čiernom trhu ide o veľmi

lukratívnu operáciu.

Odhaduje sa, že čierne liehoviny sa na konečnej spotrebe podieľajú 30 percentami, čím štát ročne stráca ohromné prostriedky a výrobcovia sa musia vyrovnávať v nečestnej súťaži s ťažkou konkurenciou. Aplikácia skúseností daňových skladov, ktoré sú bežné v štátoch EÚ, určite prinesie zlepšenie pomerov na domácom trhu. Nesmieme však zabudnúť, že v štátoch EÚ ide zásadne o výrobu liehovín, destilátov, pričom u nás sa 70 % liehovín vyrába studenou cestou z vyrobeného liehu. To komplikuje v niektorých prípadoch aj zjednocovanie terminológie, ako je príklad rumu, pretože norma EÚ nepovoľuje používať názov „rum“ na výrobky, ktoré nie sú vyrobené ako destiláty z produktov cukrovej trstiny. Českí výrobcovia preto uvažujú s novým názvom napríklad „Tuzemák“.

Výroba liehu a liehovín spracúva neštandardné poľnohospodárske suroviny, čím môže dosiahnuť vysoké ekonomické zhodnotenie. Ide o také suroviny, ktoré

nie sú vhodné

na spracovanie pre potravinárske výrobky, ako napríklad pšenica s nízkym obsahom lepku a vysokým obsahom škrobu alebo melasu, ktorá sa menej používa do kŕmnych zmesí. Podľa informácií Jána Mesíka, členovia ZVLL by uvítali, keby agropotravinársky komplex bol riešený spoločne s poľnohospodármi a potravinármi. Namietajú proti jednostrannej poľnohospodárskej orientácii SPPK, ktorá sa zameriava takmer výlučne na prvovýrobu a práca v oblasti potravinárstva nie je dostatočná. Spoločným postupom by sa dosiahlo lepšie spracovanie úrody a potravinári by mohli vyrábať ekonomickejšie a na vyššej kvalitatívnej úrovni. Ako perspektívne pre obidva odbory sa javí výroba bezvodého liehu ako prísady do pohonných látok - benzínov. Došlo by nielen k využitiu poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ale aj k šetreniu fosílnych palív a ich náhrade obnoviteľnými zdrojmi a v neposlednom rade by výroba mala pozitívny vplyv na ekológiu životného prostredia znížením znečisťujúcich produktov zo spaľovacieho procesu klasických pohonných látok.

Rudolfa Vallová