Riešenie? Účinné opatrenia!

Financovanie výstavby bytov na pleciach občanov

Vláda nedávno schválila koncepciu štátnej bytovej politiky do roku 2005 s výhľadom do roku 2010. Cieľom novej koncepcie a štátnej bytovej politiky vôbec u nás, je predovšetkým dokončiť transformáciu legislatívneho rámca a nástrojov podpory rozvoja bývania na podmienky trhového hospodárstva. Realitou by malo byť vytvorenie vyváženého trhu s bytmi a vytvorenie takej situácie, keď si každá domácnosť bude môcť nájsť zodpovedajúce bývanie z hľadiska priestoru, kvality a ceny. Úloha je to určite veľmi potrebná, pretože na Slovensku v súčasnosti chýba vyše 200-tisíc bytov. Ak si uvedomíme že ročne sa uzavrie približne 28-tisíc manželstiev a tisíce bytov sa pre ich zlý stav každoročne zlikviduje, tak súčasné tempo vo výstavbe bytov - napríklad v tomto roku si majú občania postaviť 12 500 bytov - je stále slabé a nezaručuje šancu a možnosť získať byt podľa potrieb a najmä obsahu našich peňaženiek. Riešením, podobne ako v celom svete, je aj výstavba nájomných bytov. V koncepcii sa uvažuje, že ich počet dosiahne v roku 2010, až 50-percentný podiel z novej výstavby bytov. V záujme znižovania existujúceho nedostatku bytov treba v súčasnosti vytvárať ekonomické podmienky na získanie približne 14-tisíc bytov ročne. Navyše s prípravou na vstup do EÚ musíme legislatívne a ekonomické podmienky priebežne upravovať tak, aby sa počet dokončovaných bytov postupne zvyšoval. Ak sa podarí presadiť nové myšlienky v bytovej výstavbe, tak v roku 2010 by sa malo na Slovensku dokončovať ročne až 30-tisíc bytov.

Idea je to krásna, keď sa však pozrieme na našu ekonomickú situáciu a na perspektívy podľa popredných ekonómov, tak je to zrejme iba zbožné želanie súčasných ministerských úradníkov. Navyše, štát v budúcnosti už nebude priamo vstupovať do výstavby bytov. Na financovanie a obnovu bytového fondu sa okrem vlastných zdrojov stavebníkov bude využívať komplexný systém ekonomických nástrojov, najmä výhodných úverov a daňových stimulácií. Priamo sa bude štát v bytovej oblasti angažovať iba v prípadoch systémových porúch v bytových domov, ktoré nezapríčinia sami užívatelia bytov. Financovanie výstavby bytov sa jednoznačne presunulo na občana. Verejné (i keď stále žalostne malé) prostriedky štátu a obcí sa v najbližších rokoch budú orientovať najmä na sociálne slabšie skupiny obyvateľstva a na nepriamu podporu formou daňových úľav. Postupnou stabilizáciou našej ekonomiky sa bude podiel financií investovaných do bytovej výstavby postupne znižovať a čoraz väčší význam získa hypotekárne financovanie a fungovanie stavebných sporiteľní.

Prostriedky zo Štátneho fondu rozvoja bývania by sa mali orientovať predovšetkým na výstavbu nájomných bytov pre občanov s nižšími príjmami. Na motiváciu stavebníkov je nevyhnutné využiť systém daňových zvýhodnení, tak ako je to v celom vyspelom svete. Napríklad mala by byť možnosť znížiť daňový základ u fyzických osôb o objem investícií do bytovej výstavby a obnovy bytového fondu rovnomerne na čas piatich prípadne až desiatich rokov. Vo svete sa dobre osvedčila aj možnosť odrátať splátky úrokov z úveru použitého na výstavbu bytov, od základu dane atď. Myšlienok, ktoré prináša, alebo ku ktorým inšpiruje nová koncepcia bytovej výstavby u nás, je dosť. Teraz by však už mali - po desaťročnej pauze - konečne nastúpiť konkrétne skutky, aby sme do EÚ o niekoľko rokov vstúpili ako majitelia vyhovujúcich bytov a nie iba ako nájomníci starých, ošumelých a tromi generáciami preplnených „králikární“.

Jozef Kunik