Ako ostrov Robinsona

Komentuje E. Bujačková

Malé a stredné podniky u nás pripomínajú tisícky malých Robinsonov v pustatine. Štát ich necháva plávať v ich núdzi, ktorá sa stále prehlbuje. A to i napriek niektorým opatreniam, ktoré majú zjednodušiť podnikanie. Plány na ich podporu síce existujú, ale peniaze nie sú. A úvery od bánk majú nekresťanské úroky. Svet pritom výrazne preferuje rozvoj malého a stredného podnikania, pretože v ňom vidí šancu, ako sa zachrániť pred narastajúcou nezamestnanosťou. Tá dnes už aj v krajinách EÚ výrazne ochromuje štátny rozpočet i celú ekonomiku. Práve preto zdôrazňuje význam týchto spoločností, ktoré sú flexibilnejšie a môžu zamestnať veľkú časť produktívnych pracovníkov. Z princípov uplatňovaných v EÚ jednoznačne vyplýva, že rozvoj malých a stredných podnikov nerieši sám trh, z čoho by sme si mohli vziať poučenie aj my. Vyspelá Európa už dávno opustila raný kapitalizmus, keď štát takmer do ničoho nezasahoval a všetko sa vytvára akosi samo.

Odborníci upozorňujú, že štát nemôže nechať malé a stredné podniky plávať iba vlastnou silou, nech sa s trhom poruvú, ale daňoví poplatníci ich podporujú. Vo verejnom záujme je znížiť nezamestnanosť, kľúčom k tomu sú práve malé a stredné firmy. Preto treba do nich investovať. Vo svete je to bežná prax. Ani Slovensko nemôže donekonečna ignorovať malé a stredné podniky, a to nielen preto, že sa uchádzame o vstup do európskych štruktúr. Aj u nás stále rastie nezamestnanosť, v mnohých regiónoch dosiahli kritickú úroveň, keď sú tisícky ľudí závislých od podpory. Práve pre oblasti, kde nemajú občania možnosť uplatniť sa, by bolo potrebné vypracovať programy rozvoja a poskytnúť financie, aby tu mohli vznikať nové firmy. Ibaže reálnych programov je minimum. Na škodu celej ekonomiky.