|
|||||||||||||||||
Štvrtok 27.Júla 2000 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Najväčší nárast u obyvateľstvaRok 1999 rekordný v preprave zemného plynu Hospodársky rok 1999 možno označiť ako jeden z najúspešnejších v histórii štátneho podniku Slovenský plynárenský priemysel (SPP). Súčasný manažment preberal podnik na konci roku 1998 v zložitej finančnej situácii a jeho prvoradou úlohou bolo ju konsolidovať a stabilizovať. Úsporné opatrenia, ktoré SPP musel zaviesť ako následok obdobia nehospodárneho nakladania s podnikovými prostriedkami boli tvrdé, ale ako ukázali výsledky, priniesli pozitívny efekt. V porovnaní s rokom 1998 podnik dosiahol celkový zisk pred zdanením vyšší o 3,79 mld. Sk, konkrétne 12,36 mld. Sk. Do štátneho rozpočtu SPP odviedol okrem riadnej dane z príjmov právnických osôb vo výške 6,2 mld. Sk, aj osobitný odvod zo zisku 2,06 mld. Sk. Vo vzťahu k domácim zákazníkom po rokoch stagnácie odštartovali liberalizáciu ceny zemného plynu. Rozhodnutie vlády umožnilo zreálniť predajné ceny zemného plynu, ktoré sa nemenili od roku 1992 a svojou netrhovou úrovňou ohrozovali dlhodobé záujmy rozvoja slovenského plynárenstva. Úpravou cien smerom k reálnej trhovej hodnote zemného plynu sa okrem iného dosiahla aj racionalizácia vo využívaní tohto čistého energetického média, ktoré naďalej ostáva najlacnejším zdrojom energie. Emisia eurobondov SPP dosiahol výrazný úspech aj na medzinárodnej finančnej scéne. Za mimoriadne vydarenú považujú emisiu eurobondov. Získanie úveru vo výške 150 mil. EUR bez štátnej záruky, za účasti EBRD ako jedného z investorov, je jednoznačným prejavom pevnej medzinárodnej pozície SPP. Tieto finančné zdroje investovali predovšetkým do rozvoja plynofikácie, výstavby podzemných zásobníkov, ako aj do reštrukturalizácie úverového portfólia. Vzhľadom na hlavné predmety činnosti SPP, ktorými sú nákup a predaj vykurovacích plynov, doprava, rozvod, úprava a uskladňovanie zemného plynu a jeho dodávky odberateľom a tranzitná preprava plynu, sú prioritou podniku. V rámci SR je to zabezpečenie plynulej prepravy a dodávky zemného plynu tak tuzemským, ako aj zahraničným odberateľom. Nákup a predaj Počas minulého roka SPP nakúpil zemný plyn vo výške 7,2 mld. kubických metrov. Z tohto objemu z Ruskej federácie 6,9 mld. kubických metrov, od firmy Wintershall 0,1 mld., z tuzemskej ťažby od a. s. Nafta Gbely 0,2 mld. kubických metrov. Počas tohto obdobia sa uskutočňovali dodávky zemného plynu plynulo, na základe dohodnutých zmlúv. Rovnako ťažba a vtláčanie zemného plynu do podzemných zásobníkov Láb I. - IV. stavba a Dolné Bojanovice nemala problémy. Stav prevádzkových zásob zemného plynu v podzemných zásobníkoch k 1. 1. 1999 bol 0,8 mld. kubických metrov. V roku 1999 bolo vtlačených do podzemných zásobníkov celkom 1,3 mld. kubíkov zemného plynu. Ťažba z nich dosiahla hodnotu 1,2 mld. kubíkov zemného plynu. Konečná zásoba v Lábe a Dolných Bojanoviciach predstavovala k 31. 12. 1999 objem 0,9 mld. kubických metrov zemného plynu. Predaj zemného plynu za obdobie uplynulého roku dosiahol hodnotu 7 mld. kubíkov, čo je o 0,2 mld. kubických metrov viac ako v roku 1998. Pre kategóriu veľkoodber dosiahol predaj výšku 4,6 mld. kubíkov a pre kategóriu maloodber výšku 0,4 miliárd. Je to rovnaký objem ako v predchádzajúcom roku. Predaj pre kategóriu obyvateľstvo dosiahol výšku 2 mld. kubíkov, čo je o 0,2 mld. viac oproti rovnakému obdobiu minulého roka. Preprava plynu Ku koncu minulého roka dosiahla dĺžka prevádzkovaných vnútroštátnych plynárenských sietí takmer 25- tisíc km. V 1999 pribudlo na Slovensku 165 plynofikovaných obcí, čím sa dosiahol celkový počet 1804 plynofikovaných obcí. Predstavuje to 63 % plynofikovaných obcí v SR. Koncom roku 1999 SPP zabezpečoval dodávky plynu pre 1,3 milióna odberateľov, čo je v porovnaní s rokom 1998 viac o 40-tisíc odberateľov. Najväčší nárast zaznamenala kategória obyvateľstvo. Tranzitný plynovod SR je súčasťou medzinárodnej plynárenskej siete. Hlavná trasa tranzitného plynovodu má štyri línie a vrátane odbočiek do Česka, Rakúska a ostatných plynovodov dosahuje dĺžku 2013 km. Vo výstavbe je piata línia, z ktorej je dokončených 255 km, čo je spolu 2268 km tranzitných sietí. Slovenský dopravný systém medzinárodnej prepravy je prepojený s hlavnými európskymi dopravnými systémami a poskytuje spoľahlivú službu významným európskym plynárenským spoločnostiam, ako Gazexport, Verbundnetz Gas, Wintershall, Transgas a prostredníctvom Gazexportu aj Ruhrgas, OMV, Gaz de France a SNAM. Preprava plynu zabezpečoval režim dohodnutý s predstaviteľom dodávateľa Gazexport Moskva. Samostatné riadenie tranzitnej sústavy na území SR zabezpečuje Dispečerské centrum v Nitre. Z hľadiska objemu prepravy bol rok 1999 rekordný v histórii tranzitu plynu z Ruskej federácie. Prepravili 88,3 mld. kubíkov (nárast o 4,2 mld. kubíkov oproti roku 1998). Preprava zemného plynu tranzitnou sústavou sa má v tomto roku zvýšiť na 89,8 mld. kubických metrov. Strategické zámery Podnikateľskou stratégiou SPP je rozširovanie existujúcej základne odberateľov, a to nielen na súčasných, ale i nových trhoch. Znamená to viac zákazníkov v širšom geografickom zábere. Cieľom je vyvinúť také stratégie, ktoré ovplyvnia zákazníkov, aby viac využívali služby s vyššou pridanou hodnotou spojené s komoditami, ktoré SPP predáva. Cieľom je rozširovať trhy kdekoľvek je to možné a komerčne atraktívne. Znamená to prijať takú podnikateľskú stratégiu, ktorá bude vychádzať v ústrety meniacim sa požiadavkám zákazníkov. Nové príležitosti sú vytvorené trendmi akými sú trvalé zvyšovanie dopytu po plyne a energii, a dopytu po aplikácii čistého paliva vo všeobecnosti, očakávaná ďalšia deregulácia a liberalizácia, technický rozvoj umožňujúci rýchlejší rozmach trhu a podobne. Snahou SPP je posilniť všetky príslušné zdroje konkurenčných predností, ktoré sú neodmysliteľné od tohto podniku vrátane spôsobu, ako je organizovaný. Nepretržitá analýza energetických trhov ukazuje, že dopyt po energii rastie približne o dve percentá ročne. SPP sa snaží uspokojovať rastúci trh a dodávať trhovo orientované služby zamerané osobitne na jednotlivé kategórie odberateľov. |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |