Virtuálne kníhkupectvo

Tri milióny titulov, dva milióny zákazníkov v 160 krajinách, a nikde žiadna predajňa. Všetko prostredníctvom internetu. Nápad, ktorý priniesol miliónový zisk.

Začalo sa to ešte v roku 1995, keď rýchlosť internetu inšpirovala Jeffa Bezosa na vybudovanie gigantického podniku skoro z ničoho. Tento mladý muž, ktorý sa stal zakladateľom virtuálneho kníhkupectva Amazon, vtedy ešte vlastnoručne nakladal knihy, ktoré si u neho objednávali zákazníci prostredníctvom počítača, do malej dodávky a vozil ich na poštu. Dnes sa na nádvorí jeho dvoch firemných skladov zoraďujú špeditérske kamióny, z ktorých každý predstavuje objednávku prevyšujúcu pol milióna dolárov. Nakladanie tovaru je úlohou asi tisícky mládencov mladších ako 25 rokov. Sú to väčšinou vyznávači postpunku a neometalu, všetci sú vybavení skenovacími pištoľami... Balia, označujú etiketami, triedia.

Od zapísania do zoznamu Wall Streetu v máji 1997 kotácie podniku stále stúpali tak, že dosiahli hodnotu takmer päť a pol miliardy dolárov, ktorá stále stúpa. Aj napriek tomu nevykázal Amazon ešte ani dolár zisku, a zaznamenal naopak dokonca stratu okolo šesťdesiat miliónov dolárov. Príčinou je skutočnosť, že sa podnik zameriava predovšetkým na nové investície..

V porovnaní s celkovým obratom knižného obchodu v Spojených štátoch (12 miliárd dolárov ) a celosvetovým obratom (90 miliárd dolárov) by sa mohlo zdať, že ročný objem firmy Amazon (300 miliónov dolárov) nestojí za reč. Aj tak však urobil z tridsaťpäťročného Bezosa milionára a protagonistu najväčšej komerčnej revolúcie posledných rokov. Konečným cieľom je vytvoriť z Amazonu najväčší supermarket internetu a podieľať sa značnou sumou na investíciách do internetovej siete, ktoré majú v budúcom roku predstavovať takmer tri miliardy dolárov.

Pred vznikom firmy Amazon sa mnohí obávali, že sa internet stane hrobárom knihy. Tieto obavy vyvrátil práve Bezos, človek, ktorý sa o literatúru príliš nezaujímal. Knihy boli v skutočnosti to posledné, čo mu zišlo na um, keď si prečítal internetovú štatistiku: pomocou siete by mohol elektronický obchod narastať až o 2300 percent ročne. Písal sa rok 1994 a Bezos bol vtedy najmladším viceprezidentom spoločnosti D. E. Shaw jednej z najvýznamnejších burzových agentúr Wall Streetu.

Mnohé zo zabehaných knižných veľkoobchodov ako napr. gigantická spoločnosť Barnes and Noble, ktorá dodáva knihy do 800 kníhkupectiev po celých Spojených štátoch a jej ročný obrat predstavuje viac ako dve a pol miliardy dolárov, sa pokúšali Bezosa napodobniť, ale s neveľkým úspechom. Mať kníhkupectvo na internete samo osebe nestačí. Najdôležitejším vybavením virtuálneho obchodu je softvér.

Ak sa na Amazon obráti človek, ktorý si niekedy kúpil čo len jednu knihu, je už menovite privítaný, čo sa v bežných kníhkupectvách nestáva. Firma má zároveň pripravený zoznam kníh, ktoré by sa mohli tomu-ktorému zákazníkovi páčiť. Ten zostavujú počítače na základe nákupu klientov. Evidencia kníh je usporiadaná tak, že umožňuje rýchlu orientáciu v u obsahujúcom tri milióny titulov, čo tridsaťkrát presahuje sortiment tradičného kníhkupectva.

Priemerný vek klientely Amazonu predstavuje 37 rokov, prevládajú muži, prevažne vysokoškoláci s mierne nadpriemerným príjmom. V porovnaní s tradičným kníhkupectvom si zákazník virtuálneho kníhkupectva môže vyberať z oveľa širšieho sortimentu, ktorý zahŕňa aj 90 percent z desaťtisícového katalógu vydavateľských gigantov, ako sú napr. Simon and Schuster alebo Penguin.

Pred dvoma rokmi začal Bezos s predajom zvukových nosičov. Jeho virtuálna predajňa dnes ponúka 125-tisíc rôznych titulov a 225-tisíc piesní, ktoré si možno vypočuť. Firma kúpila aj najrozsiahlejšiu kinematografickú databázu a chce sa špecializovať na video. Zdá sa, že cieľom Amazonu je stať sa obrovským supermarketom, ktorý by bol schopný celkom zmonopolizovať virtuálny obchod.

(mb)