Daň z nehnuteľností

Za stavbu rodinného domu podal daňovník na základe dohody so spoluvlastníkom daňové priznanie. Stavbu vlastnia dvaja spoluvlastníci rovnakým podielom - každý vlastní samostatnú bytovú jednotku. Každá z nich bola aj samostatne skolaudovaná. Podľa vyhlášky č. 14/1968 Zb. o úľavách na domovej dani, o poskytnutí úľavy na domovej dani boli vydané aj dve rozhodnutia, pričom za jednu samostatnú bytovú jednotku sa skončilo 15-ročné oslobodenie od dane zo stavby a druhá bytová jednotka podlieha oslobodeniu do roku 2000. Ako sa počíta daň zo stavieb na rok 2000 za takúto stavbu, ak daňové priznanie podá len jeden zo spoluvlastníkov?- Pri spoluvlastníctve k stavbe, kde v daňovom konaní vystupuje na základe písomnej dohody jeden zo spoluvlastníkov, sa základ dane zo stavieb počíta podľa § 6 ods. 2 vyhlášky č. 58/1993 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o dani z nehnuteľností. Pritom pre správny výpočet základu dane je dôležité zistenie podlahových plôch v m2. Výmera podlahových plôch tej časti stavby, ktorá je oslobodená od dane zo stavieb, sa vydelí celkovou výmerou podlahovej plochy všetkých nadzemných podlaží stavby v m2 vrátane tej výmery podlahovej plochy časti stavby, ktorá je oslobodená od dane zo stavieb. Takto vypočítaný podiel (s presnosťou na stotiny bez zaokrúhľovania) sa odpočíta od čísla „1“ a zisteným rozdielom sa vynásobí celková výmera zastavanej plochy stavby v m2.

Po zániku oslobodenia časti stavby od dane zo stavieb budú obidve samostatné bytové jednotky podliehať dani zo stavieb. Ak sa obaja spoluvlastníci nedohodnú, kto podá daňové priznanie k dani z nehnuteľností, ako si priznajú v daňovom priznaní základ dane (zastavanú plochu) a podlažnosť stavby pri výpočte dane zo stavieb?

- Ak sa spoluvlastníci po zániku oslobodenia časti stavby písomne nedohodnú na tom, ktorý zo spoluvlastníkov bude vystupovať v daňovom konaní, základ dane zo stavieb sa počíta podľa spoluvlastníckeho podielu k zastavanej ploche, pričom pri viacpodlažnej stavbe každý spoluvlastník - daňovník - v daňovom priznaní základnú sadzbu dane zvyšuje o 0,75 Sk za každé ďalšie nadzemné podlažie (§ 11 ods. 2 zákona č. 317/1992 Zb.), ktorá sa násobí koeficientom určeným v tomto zákone podľa počtu obyvateľov v jednotlivej obci v rozpätí od 1,0 do 4,5. Pri určovaní koeficientu sa v príslušnom zdaňovacom období vychádza z počtu obyvateľov s trvalým pobytom na území obce, a to podľa stavu k 1. 1. príslušného kalendárneho roka.

Zo zdanenia daňou z nehnuteľností sú, okrem iného, vylúčené tie nehnuteľnosti, ktoré sú v správe alebo v nájme rozpočtových alebo príspevkových organizácií v pôsobnosti MO SR, MV SR, MDPaT SR a Správy štátnych hmotných rezerv SR. Starostlivosť o ne v niektorých prípadoch zabezpečujú ochraňovatelia určení príslušným orgánom štátnej správy na základe zmluvy, ktorí vo väčšine prípadov platia tomuto štátnemu orgánu nájom. Prenajímanie takýchto nehnuteľností alebo ich častí spôsobuje, že sa stávajú predmetom dane. Môžu byť v takýchto prípadoch daňovníkmi dane z nehnuteľností tí ochraňovatelia, ktorí sa o takéto nehnuteľnosti starajú ?

- Niektoré nehnuteľnosti alebo ich častí sú podľa zákona č. 317/1992 Zb. vylúčené z predmetu dane - pri splnení podmienok určených v cit. zákone. Podľa § 3 ods. 4 písm. c) a § 8 ods. 4 písm. c) zákona č. 317/1992 Zb. pozemky a stavby slúžiace na zabezpečovanie úloh obrany štátu, ktoré sú v správe alebo v nájme rozpočtových alebo príspevkových organizácii v pôsobnosti uvedených štátnych orgánov, nie sú predmetom dane z pozemkov ani predmetom dane zo stavieb, avšak s podmienkou, že sa takéto nehnuteľnosti alebo ich časti nevyužívajú na podnikateľskú činnosť alebo inú zárobkovú činnosť alebo na prenájom.

Ak však nehnuteľnosti, prípadne ich časti, sa odplatne alebo aj bezodplatne prenajímajú, stávajú sa predmetom zdanenia - daňovník má povinnosť za prenajímané nehnuteľnosti alebo ich časti platiť podľa cit. zákona daň z nehnuteľnosti tomu správcovi dane, na území ktorého sa nehnuteľnosť nachádza. Daňovníka dane z nehnuteľností určuje § 2 a § 7 zákona č. 317/1992 Zb. Aj v tomto prípade musí realizovať daň z nehnuteľností, či už ide o štátny orgán alebo jeho rozpočtovú alebo príspevku organizáciu, tá osoba, ktorá je podľa cit. zákona daňovníkom. V žiadnom prípade nemôže byť daňovníkom ochraňovateľ týchto nehnuteľností, aj keď je jeho povinnosťou starať sa o tieto nehnuteľností podľa príslušných právnych predpisov. Ustanovenie § 43 zákona č. 511/1992 Zb. obsahuje zákaz prenosu daňovej povinnosti. Dohody uzavreté s tým, že daňovú povinnosť znáša namiesto daňového subjektu úplne alebo čiastočne iná osoba, nie sú pre daňové konanie právne účinné.

Zákon č. 317/1992 Zb. určuje, že daňovníkom dane z nehnuteľností sú, okrem vlastníkov, aj správcovia tých nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve štátu, alebo správcovia tých nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve obce. Kto vykonáva správu tých nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve štátu, prípadne vo vlastníctve obce, a ktoré právne predpisy to určujú?

- V prvom rade pri nehnuteľnostiach daňovníkom dane z nehnuteľností je vždy vlastník nehnuteľností alebo správca tých nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve štátu alebo vo vlastníctve obce. Správu majetku vo vlastníctve štátu vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére vykonávajú:

- štátne rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené zákonom alebo na základe zákona, alebo rozhodnutím ústredného orgánu štátnej správy podľa zákona o rozpočtových pravidlách SR,

- štátne účelové fondy SR zriadené podľa zákona o rozpočtových pravidlách SR,

- verejnoprávne inštitúcie, ktoré na základe zákona o rozpočtových pravidlách spravujú majetok štátu,

- iné právnické osoby, ak spravujú majetok štátu (napr. na základe zákona č.196/1991 Zb. o Matici slovenskej).

Správu majetku vo vlastníctve štátu v podnikateľskej sfére vykonávajú:

- štátne podniky zriadené podľa zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov.

Správu majetku obcí vykonávajú organizácie založené alebo zriadené obcou podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.