Z ASEAN-u sa rodí ázijský kolos

Desať členských štátov Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) oddnes rokujú v thajskom Bangkoku o bezpečnostných otázkach, štrukturálnych zmenách a ekonomickej spolupráci tohto dôležitého regionálneho spoločenstva. Pri posudzovaní bezpečnostných otázok desiatku doplňuje v rámci regionálneho fóra aj štvorka významných mocností – USA, EÚ, Čína a Rusko. Japonsko, ktoré nepatrí do prvej, ani druhej skupiny sa zúčastňuje v rámci ďalších 23 prizvaných štátov.

ASEAN, založené v auguste 1967 ako nárazník proti komunistickým štátom v regióne, sa v nových podmienkach vyvinulo vo významné združenie obrany regionálnych záujmov. Jeho najaktívnejší členovia ako Malajzia, Singapur, Thajsko neskrývajú záujem, aby sa z ekonomickej i bezpečnostnej stránky stalo združenie čoraz vážnejším partnerom ostatným regionálnym spoločenstvám, ako je americká NAFTA či Európska únia. Tieto zoskupenia v globalizovanom svete presadzujú tvrdo svoje záujmy, obeťou ktorých sa v podobe finančnej a hospodárskej krízy stali od roku 1997 aj hlavné krajiny ASEAN-u.

HDP 7 bil. USD

Tesne pred touto kataklizmou navrhol malajzijský premiér Mahathir Mohamad, aby sa ASEAN posilnilo o silnú trojku, Čínu, Japonsko a južnú Kóreu a vytvorilo si regionálne finančné inštitúcie, tesnejšie prepojilo svoje meny a ekonomiky. Vtedy sa návrh nestretol s pochopením USA ako prvej tichomorskej veľmoci a kríza, ktorej asistoval aj MMF, sa zmocnila regiónu. Myšlienka však nezaspala. Objavuje sa v novej podobe ASEAN+3. Tá trojka, to je Čína, Japonsko aj južná Kórea. Takto posilnené združenie 13 krajín predstavuje ozaj ekonomického obra, ktorý sa vyrovná USA i EÚ a má od nich dlhodobo vyšší hospodársky rast. Obidva tieto mamuty podávajú výkon v HDP po 8 biliónov USD, ASEAN+3 vykazuje HDP 7 biliónov (Japonsko vyše 3 bil. USD, Čína 1 bil. USD). To je veľmi solídny základ na vytvorenie regionálneho bloku, ktorý by mal schopnosť ovplyvňovať cesty globálnej ekonomiky.

Ázijský menový fond?

Bola to ázijská kríza a debakel WTO v Seattli, ktoré popohnali spoluprácu trinástky v ASEAN-e. Združenie dokončuje formovanie voľnej zóny obchodu bilaterálnymi rokovaniami. V máji sa krajiny ASEAN-u dohodli, že medzi sebou stanovia bilaterálne výmenné kurzy, aby predišli ďalším úderom menových špekulantov. Podľa Tokia má byť sieť výmenných kurzov pod strechou koncom tohto roka. Vzniká subregionálna finančná štruktúra so študijným orgánom, ktorý má avizovať riziká a pomôcť predchádzať krízam. Uvažuje sa o koši mien a intervenčných mechanizmoch, ktoré by nahradili niekdajšie pripútanie k doláru i terajší drahý floating. Vyzerá to na postupný zrod Ázijského menového fondu. Za významný faktor sa pokladá ochota Číny, tradične naježenej proti Japonsku, spolupracovať.

Populačný obor

Ani v bezpečnostnej sfére a politickom význame nie je južná a východná Ázia málo významným regiónom. ASEAN a jeho blízke okolie predstavuje populačný kolos s Čínou a Indiou ako demografickými lídrami sveta, na štvrtom mieste svetového rebríčku je Indonézia. Štyri krajiny sú jadrovými mocnosťami – Čína, Rusko, India a Pakistan. Japonsko má druhú najväčšiu ekonomiku sveta. To sú všetko faktory, ktoré sústreďujú pozornosť USA na ázijsko-pacifický azimut, najmä ak expanzia NATO na východ Európy ide ako po masle.

Reforma

ASEAN pociťuje potrebu zefektívniť svoje štruktúry aj pre potreby politické a bezpečnostné. Je to v tomto smere združenie zatiaľ málo operatívne, čo dokazujú aj posledné únosy turistov, tragédie vo Východnom Timore, ázijské narkomafie, ekologické pohromy v Indonézii, čomu čeliť vraj bráni zásada nezasahovať v druhej krajine. Podľa vzoru Európskej únie ASEAN zria- ďuje operatívnu ministerskú trojku zo súčasnej, minulej i budúcej predsedajúcej krajiny a rozvíja diskusiu o ďalších reformách svojich štruktúr.

Jaroslav Brabec