Do Európy iba padákom

Vlna ilegálnych imigrantov, ktorá zasiahla južné pobrežie Talianska, sa posúva neúnavne na sever, smerom k bohatším, rozvinutejším, zväčša politicky konzervatívnym centrám Európy. Tento prílev uviedol do pohybu základné spoločenské a kultúrne zmeny v Európe, vytvárajúc zmes rás a etnických skupín v lokalitách, kde po stáročia žil iba jeden národ a rozliehal sa iba jeden jazyk. Väčšina z imigrantov, ktorí nelegálne prekračujú hranice, neuteká pred politickým útlakom, iba jednoducho hľadá lepšie živobytie. Každoročne ich prichádza do Európy pol milióna, zväčša z Iraku, Iránu, Turecka, Afganistanu, Afriky, východnej Európy a dokonca aj z Latinskej Ameriky. Ak sa spočítajú spolu s tými, ktorí prichádzajú legálne, v pomere k počtu obyvateľov Európy, starý kontinent prijíma takmer dvojnásobný počet imigrantov ako USA a dvojnásobok počtu ako pred 10 rokmi.

Takmer všade v Európe ich však očakáva čoraz nepriateľskejšie prijatie. V Berlíne žije najväčšia turecká komunita mimo Turecka - asi 170 000 imigrantov. Býva tu aj najväčší počet Palestínčanov mimo Blízkeho východu. Výsledkom je nepriateľstvo časti domáceho obyvateľstva. Berlínčania nenávidia skutočnosť, že jedna pätina detí narodených v Berlíne nevie po nemecky. V niektorých základných školách dokonca ani jedno z detí nemá nemčinu ako materinský jazyk.

Najmä v južnej Európe rýchlosť zmien zaskočila vládne a spoločenské organizácie. Taliansko, Portugalsko a Španielsko, hlavní dodávatelia vysťahovalcov v minulosti, sa za uplynulé dva roky zmenili v cieľovú krajinu obrovského počtu chudobných. Prudko narástla trestná činnosť, či už sú prisťahovalci jej páchateľmi, alebo obeťami, aj ich diskriminácia a zneužívanie v zamestnaní. Na rozdiel od obyvateľov USA, krajiny, ktorú založili prisťahovalci, Európania nie sú zvyknutí na väčšiu prítomnosť inej rasy alebo etnickej menšiny. Prieskum EÚ pred niekoľkými rokmi ukázal, že tretina opýtaných považuje sama seba za „rasistov“ a 48 % percent uviedlo, že by mali radšej Európu bez imigrantov.

Európania nie sú ochotní meniť kvôli cudzincom svoj životný štýl, aj keď mnohí imigranti vykonávajú manuálne práce, nad ktorými pôvodný Európan ohŕňa nos, čím rozvíjajú miestnu ekonomiku postihnutú narastajúcim nedostatkom pracovnej sily. Napriek tomu vzrastá sociálne napätie, často považované za xenofóbnu rétoriku, čo prináša veľké dividendy politikom.

Britské prieskumy verejnej mienky ukazujú na obavy obyvateľstva, že prisťahovalci ohrozia ich národnú identitu. V Španielsku prijali nový zákon, ktorý vysokými pokutami trestá zamestnávateľov ilegálnych imigrantov. Podľa pracovníkov Úradu vysokej komisárky OSN pre utečencov sa imigračná politika EÚ tak sprísňuje, že uchádzači o azyl - tí, ktorí tvrdia, že utekajú pred prenasledovaním - budú môcť čoskoro vstúpiť do únie iba pomocou padáka. Európsky komisár pre rezort spravodlivosti a vnútra Antonio Vitorino na konferencii v Ríme varoval, že budovanie múru na ochranu pred prisťahovalcami sa ukázalo ako neefektívne. Krajiny EÚ „sa musia zmieriť s faktom, že nulová imigračná politika uplynulých 25 rokov nefunguje“. Prílev ilegálnych ekonomických prisťahovalcov nemožno zastaviť. Peter von Bethtlemfalvy z Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) vyhlásil, že „čím viac sa jednostranne pokúšame uzavrieť hranice, tým viac hráme do karát pašerákov“.

International Herald Tribune

26. 7. 2000