Nástrahy autonómie

Korzický experiment premiéra Lionela Jospina

Aký rozsah autonómie by mala mať autonómna oblasť? Štylisticky trochu kostrbatá, no mimoriadne dôležitá otázka. Jednoznačná odpoveď na ňu by totiž odbremenila súčasný svet o pekný balík ťažkostí. Všelijakí povstalci a bojovníci o samostatnosť by prišli o zamestnanie, respektíve by sa už neskrývali za maskou vznešených cieľov, ale by sa otvorene venovali ilegálnym obchodom ako hlavnej náplni vlastnej práce.

No v praxi to nie je jednoduché. Optimálny stupeň autonómie tej-ktorej oblasti závisí od ekonomických, politických, národnostných, historických či náboženských špecifík, od ekonomickej vyspelosti oblasti, od štátneho zriadenia a ďalších faktorov. Okrem toho, táto úroveň nie je konštantnou veličinou. Mení sa a vyvíja s ľuďmi, ktorí na ňom žijú. A nakoniec, sú tu mantinely, určené medzinárodnými právnymi normami, ktoré by sa nemali prekračovať. V prvom rade ide o záväzok zachovania existujúcich hraníc, čiže politickí predstavitelia jednotlivých provincií by si nemali nárokovať na samostatnosť, ak s tým nesúhlasí centrum.

V týchto dňoch je v tomto smere v strede pozornosti francúzsky premiér Lionel Jospin a návrh jeho vlády poskytnúť obmedzenú autonómiu stredomorskému ostrovu Korzika. Podľa návrhu by sa z ostrova mal vytvoriť jednotný administratívny celok a lokálny parlament by mohol prijímať legislatívu v oblastiach ako životné prostredie, ekonomický rozvoj či turistika. Okrem toho v škôlkach a základných školách by sa všetky predmety vyučovali v korzickom jazyku. Navyše, nepopulárne presadzovanie francúzskych zákonov na Korzike sa pozastaví na desať rokov.

Už prvé reakcie prezrádzajú, že ide o mimoriadne citlivú tému. A to treba povedať, že takáto obmedzená autonómia by sa najskôr mala zaviesť v roku 2004. K tomu premiér Jospin položil celý rad podmienok, aby vôbec začala platiť, napríklad ozbrojenci bojujúci za samostatnosť budú musieť zložiť zbrane. Hoci väčšina francúzskej verejnosti vládny krok podporuje, na povrch sa už teraz predierajú aj obavy, že takáto autonómia by bola začiatkom cesty k nezávislosti ostrova. Je tu aj ďalšie nebezpečenstvo. Jospinov návrh sa s najväčšou podporou stretol v radoch baskických, bretónskych, alsaských a savojských nacionalistov, ktorí veria, že podobnú autonómiu by mali dostať aj ich regióny. A zrazu nejde len o Korziku, ale v hre je decentralizácia celej krajiny.

Tieto reakcie však neznamenajú, že návrh francúzskej vlády je zlý. Jasne však ukazujú, že otázky autonómie treba riešiť citlivo a komplexne s prihliadnutím na záujmy všetkých strán. A to nie iba vo Francúzsku, ale všade.

Rastislav Boldocký