Ako sa plnia sľuby, keď stále zaostávame?

Zanedbateľný prílev investícií zo zahraničia je brzdou ekonomiky

Približne pred rokom, keď sa diskutovalo o zrušení povinných odvodov do Fondu na podporu zahraničného obchodu, sme od kompetentných počuli, že vznikne agentúra, ktorá zastreší nielen aktivity fondu, ale i ďalších inštitúcii s podobným zameraním. Cieľom takéhoto kroku, okrem skvalitnenia práce, malo byť transparentnejšie, prehľadnejšie a účinnejšie vynakladanie prostriedkov. Či už na podporu exportu alebo pritiahnutie zahraničných investorov. Veď ako potvrdzuje aj tabuľka, v porovnaní s inými transformujúcimi sa krajinami Slovensko stále zaostáva v príleve priamych zahraničných investícii. A ako sa po roku sľuby naplnili? Až koncom júna vznikla agentúra s názvom Sario Bratislava. Jej akcionármi je okrem Úradu vlády SR, FNM aj šesť ministerstiev. Sario totiž vznikla transformáciou Slovenskej agentúry pre zahraničné investície a rozvoj (SNAZIR), ktorej jediným vlastníkom bol FNM. Ten odpredal za symbolickú cenu akcie SNAZIR-u uvedeným akcionárom. Navyše okrem SNAZIR-u, ktorého doterajšia činnosť bola často terčom kritiky mnohých podnikateľov a podnikateľských združení, sa pod strechu Sario začlenil aj program PHARE na podporu exportu (PIU). Táto implementačná jednotka doteraz pracovala pod ministerstvom hospodárstva. Podobne sa začlenila aj programová implementačná jednotka SNAFID, ktorá pracovala pod SNAZIR-om. Aktivity novej agentúry by sa teda mali zameriavať predovšetkým na zvyšovanie záujmu investorov o Slovensko pomocou rôznych marketingových nástrojov.

Ako vyplýva i z materiálu, ktorý prerokovala vláda, na zlepšovanie imidžu Slovenska by mala prispieť i spolupráca s mienkotvornými zahraničnými médiami a podobne. Ak investor prejaví záujem v takom rozsahu, že môže získať štatút významného zahraničného investora, tak Sario ho zaregistruje do zoznamu potenciálnych záujemcov a vydá mu o tom doklad. Pokiaľ ide o slovenské podnikateľské subjekty, ktoré hľadajú investorov, aj im by mala podať ruku nová agentúra. Tým, že sa jej predstavitelia zúčastňujú na medzinárodných investičných veľtrhoch, má informácie o záujme zahraničných firiem na Slovensku zakladať spoločné podniky. Sario môže podnikateľom poskytnúť informácie aj na základe internetového prieskumu. Táto služba by mala byť bezplatná. No na druhej strane ten, kto bude žiadať Sario o pomoc, bude musieť poskytnúť informačný balík o sebe. Okrem nákladov na prevádzku agentúry tohto roku vyčlenili 50 mil. Sk plus 5,5 mil. EUR možno získať z programu PIU. Ak však zoberieme do úvahy fakt, že Fond na podporu zahraničného obchodu (FPZO) v čase povinného členstva mal na podporu k dispozícii ročne okolo 500 - 600 mil. Sk, tak uvedená suma na činnosť Sario je skutočne mizivá. Najmä ak sa má podľa očakávaní viditeľne pôsobiť na potenciálnych zahraničných investorov.

Otáznik visí aj nad FPZO. Hoci minister hospodárstva Ľ. Harach ešte koncom apríla zdôraznil, že Sario zastreší aj činnosť fondu, ten zatiaľ funguje samostatne. Údajne aj preto, lebo nad celým procesom drží taktovku rezort hospodárstva len symbolicky. Aj pre názorové „iskrenie“ s predstaviteľmi toho rezortu a podpredsedom vlády SR. K zlúčeniu FPZO so Sario by malo dôjsť až o štyri-päť mesiacov, lebo fond treba zrušiť zákonom. Podľa našich informácii sa ale zrušila už polovica z 28 delegatúr, ktoré sa z peňazí Fondu vybudovali. A tak namiesto toho, aby sa odstránili nedostatky, ktoré sa fondu vyčítali, ruší sa to, čo sa za značné prostriedky z odvodov slovenských podnikateľov vybudovalo. Mimochodom, v súvislosti so Sario sa už objavujú hlasy, že jeho vznik je nielen premaľovaním SNAZIR-u, ale aj obavy nad možným zneužitím informácií o plánoch potenciálnych investorov. Prípad nemenovanej zahraničnej firmy, ktorá zaplatila za pozemky potrebné na nový projekt podstatne viac, lebo „dobre informovaná skupina“ ich rýchlo skúpila a zahraničnému investorovi drahšie predala, je mementom.

Zdena Rabayová