Informačná spoločnosť nám klope na dvere

Problémy slovenského školstva, nielen finančné, patria medzi najakútnejšie. A to napriek tomu, že škody, ktoré môže spôsobiť ich zanedbávanie, sa nedajú materiálne vyčísliť. Zaostávanie vo vzdelaní sa totiž veľmi rýchlo prejaví v zaostávaní celej spoločnosti, nielen v materiálnej výrobe. Názorným príkladom je mohutná informatizácia, jej dôležitosť potvrdilo aj nedávne zasadnutie krajín Európskej únie, ktorá za USA zaostáva niekoľko rokov. Aj v tom sa prejavuje prevaha americkej ekonomiky nad európskou, ale aj inými ekonomikami. Aj preto sme sa s Milanom Ftáčnikom, ministrom školstva SR, pozhovárali nielen o problémoch školstva, ale aj o cestách, ako ich riešiť.

Vo štvrtok uplynulý týždeň ste sa s ministerkou financií, premiérom a vicepremiérom zhodli na výraznom zvýšení počtu novoprijatých vysokoškolákov (o 10 %) už v nasledujúcom školskom roku. To však veľmi úzko súvisí s financovaním vysokých škôl.

- Štvrtkové rokovanie nadväzovalo na stretnutie vlády SR a Slovenskej rektorskej konferencie z konca mája, na ktorom rektori predložili isté požiadavky na dofinancovanie školstva ešte v tomto rozpočtovom roku. Hovorili sme aj o roku 2001, hlavne však o probléme financovania vysokých škôl celkovo, pretože súčasný systém si vyžaduje zásadnejšiu prestavbu. Na rokovaní sa zrodil aj návrh, aby sme

čiastočne oddlžili

vysoké školy z dlhov, ktoré si do tohto roku priniesli aj na základe minuloročného rozhodnutia vlády o viazaní finančných prostriedkov. Riešili sme aj niektoré problémy o doktorandoch. Za veľmi významné považujem rozhodnutie, že od prvého septembra budú uvoľnené peniaze na ďalších doktorandov a dotkli sme sa aj návrhu, ktorý predniesla na stretnutí vlády so Slovenskou rektorskou konferenciou ministerka financií, aby sa zvýšil počet novoprijatých študentov oproti minulému školskému roku o 10 %. To znie veľmi dobre, pretože nás to približuje k priemeru Európskej únie, a to 35 % vysokoškolákov z daného populačného ročníka. Na Slovensku to v roku 1989 bolo iba 16 % a v súčasnosti je to 25 %. Ak by sme takto pokračovali v nasledujúcich dvoch rokoch (teda vyčlenili by sme ďalšie zdroje a motivovali univerzity k prijímaniu ďalších študentov), tak by o dva roky podiel vysokoškolákov na populačnom ročníku dosiahol už 30 %, čo by nás už zaraďovalo medzi vysokoškolsky vyspelé krajiny. Samozrejme, že na počte absolventov sa to prejaví až o 4 - 5 rokov, ale je to krok jednoznačne dobrým smerom.

Aké sú perspektívy financovania vysokých škôl?

- Vysoké školy žiadajú, aby sme prešli na takzvané viaczdrojové financovanie. Ministerstvo školstva je jednoznačne za, ale jedným dychom hovoríme, že to znamená, že vysoká škola nedostane všetky peniaze od štátu. Štát jej zabezpečí značnú časť prostriedkov práve z verejných zdrojov a vytvorí taký priestor, aby univerzita mohla vyvíjať aktivity na získanie ďalších finančných prostriedkov. Nakoniec, akási obdoba viac zdrojového financovania existuje už aj dnes, ale chceme

dať školám

presnejšie a najmä výhodnejšie podmienky. V tomto roku sme presadili zavedenie tzv. účtu osobitného financovania vysokej školy – nadpríjmy, ktoré škola získa, môže automaticky ukladať na tento účet a použiť na svoje vlastné potreby. Doteraz ich odvádzala do štátneho rozpočtu a mohli sa do školstva vrátiť len s osobitným súhlasom ministerky financií, takže procedúra bola mimoriadne komplikovaná. Vysokým školám garantujeme, že im ani v budúcom roku nezvýšime hranicu záväzných príjmov, čo vytvára istý motivačný priestor. V budúcom roku by sme už chceli pristúpiť k zásadnejšej zmene financovania na základe zákona o financovaní vysokých škôl a chceli by sme, podobne ako v Českej republike, pretvoriť vysoké školy na tzv. verejné vysoké školy. Tie by mohli získať do vlastníctva majetok štátu, ktorý dnes len spravujú. Vytvorili by sa správne rady, ktoré by kontrolovali hospodárenie školy. Chceme otvoriť aj ďalšie kanály, z ktorých by vysoké školy mohli získavať zdroje. V tejto súvislosti sú citlivou otázkou poplatky za vysokoškolské vzdelávanie. V podstate máme pripravené

tri alternatívy,

aj keď v diskusii o koncepcii sme hovorili iba o dvoch. Podľa prvej z nich by sa platilo za všetky formy a stupne štúdia, podľa druhej by sa neplatilo v žiadnej forme a stupni štúdia. Tretí návrh je kompromisom medzi uvedenými dvoma - denná forma štúdia bude zadarmo a spoplatňovať sa budú iba externé formy štúdia, pričom zákon stanoví, koľko môže ktorá vysoká škola požadovať. Takáto forma v podstate už existuje, avšak školy nemajú žiadne limity. Najnovšia informácia hovorí o 50-tisíc za jeden školský rok, čo je neuveriteľne veľa - doteraz bol najvyšší poplatok 30-tisíc korún, a to na právnickej fakulte. Chceme aj tu zaviesť istú reguláciu a poskytnúť tak občanovi, ktorý prijme takúto ponuku vysokej školy, záruku, že ho škola nemôže zdierať. Toto je priestor, v ktorom by sa malo pohybovať financovanie vysokých škôl.

Zvýši sa objem prostriedkov na financovanie vysokých škôl?

- Štáty Európskej únie dávajú na vysoké školy v priemere 1 % z ich hrubého domáceho produktu, v SR je to iba 0,6 %, čo nás radí asi na 20. miesto z 22 európskych krajín. Je to veľmi nelichotivé číslo. V našej koncepcii máme návrh, aby sa tento podiel postupne zvyšoval o jednu desatinu ročne, čo by nás výraznejšie priblížilo k tomu, čo na vysoké školy venujú krajiny Európskej únie. Som presvedčený, že navrhovaná koncepcia môže uspieť iba vtedy, keď bude podložená zdrojmi. Jednoducho,

školy musia byť

lepšie vybavené, lepšie ohodnotené a lepšie pripravené na to, aby plnili svoje poslanie.

Ráta sa aj s nejakými daňovými úľavami?

- Prostredníctvom poslaneckej novely zákona o vysokých školách sa nám podarilo presadiť daňové úľavy pre podnikateľskú činnosť vysokých škôl. Oslobodenie od tejto dane by malo vysokým školám priniesť ročne asi 100 mil. Sk . Nie je to zanedbateľná suma, aj keď celkom isto nerieši všetky problémy vysokých škôl.

Budú daňové úľavy napríklad pre sponzorov?

- Zatiaľ nie, ale budeme musieť na tom pracovať. Prijatím koncepcie vo vláde sa rozbehne naša intenzívna legislatívna aktivita, niečo budeme mať v samom zákone o vysokých školách, niečo v zákone o financovaní vysokých škôl a niečo budeme musieť presadiť novelou osobitných predpisov, najmä týchto daňových, darovacích a pod.

Problémy majú nielen vysoké školy, ale aj stredné. Ozývajú sa hlasy, že sa hriešne zanedbáva výchova kvalifikovaného robotníckeho dorastu.

- Rodičia dnes dávajú prednosť gymnáziám, obchodným a hotelovým akadémiám, ktoré sa za posledných desať rokov rozrástli ako huby po daždi. Podiel študentov stredných odborných učilíšť, ktorí sú práve základom kvalifikovaného robotníckeho dorastu, sa znižuje. Netvrdím, že by mal zostať na 50 %, hranica bude, samozrejme, flexibilná, ale mala by odrážať potrebu regiónov. Napríklad Volkswagen je jeden z tých podnikov, ktorý sa snaží získať

vlastné učilište,

pretože si uvedomuje hodnotu kvalifikovanej pracovnej sily pripravenej na potreby podniku. Dnešná legislatíva tomu nie je veľmi naklonená – aj takéto učilište by sme museli hodnotiť ako bežnú súkromnú školu. Našou úlohou je dotiahnuť súčasný model tak, aby si napríklad podniky mohli zriadiť takéto školy, pričom by mal byť jasný finančný rámec - čo dá škola (minimálne náklady na teoretickú prípravu) a čo podnik (praktickú prípravu vo svojich priestoroch, dielňach a podobne). Som presvedčený, že keď ponúkneme takýto nejaký model, ktorý pripravujeme v zákone o financovaní školstva, na ktorom pracujeme paralelne so zákonom o financovaní vysokých škôl, mohli by sme podnietiť rozvoj i takéhoto prepojenia – nazvime to vytváraním podnikových učilíšť. Nie som skeptický v tomto smere, len nesmieme dovoliť zaniknúť učňovskému školstvu. Naopak, chceme mu vyjsť v ústrety. Tým, že sa snažíme presunúť zriaďovateľskú funkciu učilíšť z ministerstiev na krajské úrady, chceme zasadiť učňovské školy do kontextu stredného školstva a posilniť tak prepojenie medzi učňovskými a strednými odbornými školami.

Nepripravuje sa istá racionalizácia študijných odborov. Nie je totiž žiadnym tajomstvom, že školy chrlia absolventov, ktorí nie sú schopní uplatniť sa na trhu práce.

- Absolútne súhlasím. Už druhý rok robíme racionalizáciu siete škôl, učebných a študijných odborov. Registrujeme, čo chýba na trhu práce, snažíme sa to posilniť, čoho je prebytok sa snažíme tlmiť. Je pravda, že máme oneskorenie o tri až štyri roky. O tri roky totiž máme kvalifikovaného absolventa s výučným listom, a o štyri roky s maturitou. Skôr to nevieme urobiť. Navyše, chýbajú nám relevantné údaje. Potrebovali by sme

solídne odhady

zo strany zamestnávateľskej sféry a seriózne časové rady, ktoré by nám poskytli úrady práce. Tie vedia povedať, aká je okamžitá nezamestnanosť, málokedy však vedia z akých profesií, prípadne z absolventov ktorých typov škôl sa grupujú dlhodobo nezamestnaní z daného regiónu, hoci to sledujú. Časové rady nemajú. Chceme, aby sa táto naša racionalizácia opierala aj o externé údaje a nielen o pohľad školstva na školstvo, ale o pohľad spoločnosti na školstvo, najmä zamestnávateľskej sféry, ktorá je naším odberateľom.

Rozvoj školstva výrazne súvisí aj s budovaním informačnej spoločnosti. Jej dôležitosť potvrdilo aj marcové zasadnutie Európskej únie, ktoré vyhlásilo politickú iniciatívu Európa – informačná spoločnosť pre všetkých. Má vláda SR koncepciu rozvoja informačnej spoločnosti?

- Musím povedať, že neexistuje. Mali sme úlohu vypracovať ju do 30. júna, termín sme posunuli do konca septembra tohto roka. V koncepcii bude zabezpečený aj rozvoj informatiky alebo informatizácie Zatiaľ máme zákon o štátnom informačnom systéme a z neho sa odvíjajú práce, ktoré robí štát. Pri budovaní informačných systémov jednotlivých rezortov chýba

širšie prepojenie,

stratégia a pod. Koncepcia mešká aj preto, že po vymenovaní novej vlády prešli tieto kompetencie zo Štatistického úradu takým samovoľným pohybom na ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácií, až neskôr zmenou kompetenčného zákona na naše ministerstvo, takže sme stratili minimálne rok. Teraz sa na koncepcii pracuje a 30. septembra by sme ju chceli vláde predstaviť. Samozrejme, že aj širšej verejnosti.

Predpokladá sa širšia verejná odborná diskusia?

- Samozrejme. Koncepciu nemôže vymyslieť len ministerský úradník alebo jedno ministerstvo. Nemáme ambíciu postaviť už hneď hotový ucelený dokument. Podnety, ktoré sme dostali z mimoriadneho summitu Európskej únie v marci v Lisabone sú veľmi cenné, pretože ukazujú, že v mnohých prípadoch uvažujeme podobným smerom, aj keď my ešte len, takpovediac, v začiatočnom štádiu. Európa je totiž v niektorých veciach podstatne ďalej. Aj preto musíme zintenzívniť naše úsilie, pretože informačná spoločnosť aj nám klope na dvere.

Spolupracujete s externými odborníkmi?

- Zatiaľ je to hlavne práca našich odborníkov s istou expertnou podporou. Nemá však nejakú širokú podobu. Predpokladáme širšiu oponentúru vysokými školami a pracoviskami Slovenskej akadémie vied.

Koncepcia by sa mala premietnuť aj do školstva, pričom dôležitú úlohu pri vzdelávaní by mal zohrať internet.

- Jednoznačne áno. Na Slovensku sme začali už pred dvoma rokmi s projektom Infovek, ktorého cieľom je poskytnúť základným a stredným školám

počítačové učebne

a pripojenie na internet. Musím povedať, že česká vláda vyčlenila finančné prostriedky (tento rok 1,3 mld. Kč), avšak od nás pýtajú projekty, ako sme to robili. Začali sme pritom veľmi skromne, minulý rok sme mali 20 mil. Sk, teraz máme 80, čo znamenalo, že sme pripojili prvých 75 škôl v minulom roku, tohto roku 150. Na budúci rok žiadame 600 mil. Sk, čo by nám umožnilo pripojiť tisíc škôl. Ak vezmeme do úvahy, že máme 2800 základných škôl a približne 900 stredných škôl, tak s pripojenými 1300 školami by sme už boli v jednej tretine tohto maratónu, ktorý je pred nami. Tým by sme podstatne zmenili situáciu, keď do minulého roka sme mali pripojených 100 škôl s podporou nadácií, ktoré však po čase vždy svoju podporu prerušili. Máme kolektívy, ktoré v tomto smere pracujú a uvedomujú si, že projekt internetového alebo počítačového vzdelávania nie je len poskytnúť počítače. To je možno tá ľahšia stránka, lebo na ňu sa nejaké peniaze vždy nájdu. Rozhodujúca je však otázka obsahu - čo a ako budeme deti učiť. Máme predstavu vytvoriť nejakú európsku sieť, prostredníctvom ktorej by sme spolupracovali – nemá totiž zmysel, aby každý vytvoril všetko. Naše zdroje sú však skromné, ale uvedomujeme si, že sa musíme pohnúť výraznejšie, lebo ináč nám Európa jednoducho utečie.

Ako sa organizuje vzdelávanie učiteľov, ktoré je nevyhnutné?

- Zatiaľ to robíme prostredníctvom metodických centier. Tam, kde sme poskytli počítače, je obrovský hlad po tom, aby sa nielen učitelia informatiky, ale aj učitelia ďalších predmetov zoznámili s novou technikou, jej možnosťami pre ich predmet, teda nielen pre informatiku. V rámci projektu Infovek sme začali s týmito školeniami, ktoré budeme musieť rozširovať, pretože tak, ako sa bude rozširovať počet škôl pripojených na internet, tak bude potreba vzdelávania rásť. Je to jeden veľký priestor, ktorý sme zatiaľ schopní saturovať a rátame preň aj s istými finančnými zdrojmi.

Rast významu informatiky si vyžiada aj zvýšiť počet jej učiteľov na všetkých stupňoch škôl. Rátate s rozšírením počtu vysokých škôl, ktorým bude zverená výchova takýchto učiteľov alebo existujúcim sa umožní (aj materiálne) prijímať vyššie počty študentov?

- Myslím si, že tá druhá cesta je schodnejšia. Tam, kde sú pedagogické kolektívy a aj ďalšie predpoklady, by sme zvyšovali počty študentov. Pritom si uvedomujeme, že pre odborníkov z informatiky pracujúcich na vysokých školách ponúka prax podstatne

atraktívnejšie podmienky

než vysoké školy. Rozvoj informačných technológií vo všeobecnosti je pre ministerstvo prioritou, a teda aj výchova odborníkov.

Je známy projekt nemeckej vlády (ale aj ďalších) získavať odborníkov z informatiky z krajín s tranzitívnou ekonomikou. Napokon únik mozgov zo Slovenska nie je žiadnym tajomstvom Dá sa čakať, že vláda urobí niečo, aby sme nestrácali odborníkov a nezostali aj intelektuálne rozvojovou krajinou?

- Uvedomujú si to aj veľké firmy, ktoré v SR otvárajú svoje pobočky a sú schopné ponúknuť porovnateľné peniaze, ktoré by dostal absolvent vonku. Priniesť sem takú kultúru zvonku a neťahať všetko tam, je jednou z ciest. Žiaľ, zatiaľ sme transformujúcou sa krajinou a nemôžeme ponúknuť všetkým občanom lepšie alebo porovnateľné podmienky, aké má napríklad Nemecko. Pripúšťame, že ľudia odídu, naučia sa a dúfame, že keď sa bude situácia zlepšovať, tak sa vrátia. Zatúžia po tom, aby svoje vedomosti predali vo svojej domovine, ktorá by mala byť politicky stabilná, príťažlivá, jednoducho krajina s perspektívou.

Platy vysokoškolských (ale nielen ich) učiteľov sú hlavnou príčinou nielen odchodu odborníkov z vysokých škôl, ale aj neochoty mladých a schopných absolventov zostávať na školách. Na vysokých školách chýbajú už nielen mladí pracovníci, ale aj v strednom veku, čo sa vypomstí. Mieni vláda tento problém riešiť?

- Ak zvýšime výdavky na vysoké školy o 0,1 % z HDP ročne, časť prostriedkov sa dostane aj do mzdových fondov. Uvedomujeme si, že tento faktor hrá veľmi dôležitú úlohu, a že môžeme prísť do situácie, keď na školách nebudú pôsobiť tí najlepší odborníci, pretože to nebude atraktívne. Ale je to

otázka peňazí,

školy treba urobiť atraktívnejšie pre mladých ľudí, pre strednú generáciu. Jednoducho pre tých, ktorí by mali nahradiť dnešných pánov profesorov, ktorí dali škole všetko, ale za nimi zostáva prázdno.

Anton Legéň