Dôchodkový systém už zúfalo volá po reforme

Priebežné financovanie dôchodkov je neudržateľný

Slovenská populácia výrazne starne a za 30 rokov bude patriť v Európe k najstarším. Z toho je jasné, že znižujúci sa počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva by pri priebežnom systéme a predlžujúcom sa strednom veku života utiahol tento systém financovania dôchodkov iba veľmi ťažko. Aký systém bude však pre nás najvhodnejší? Diskusie o predloženom návrhu ministra Magvašiho ukazujú, že bude veľmi zložité zvoliť ten správny variant.

V súčasnosti u nás funguje priebežný systém financovania dôchodkov, kedy sa dôchodky vyplácajú priamo z odvodov sociálneho poistného mladšej generácie. Výhodou je relatívna jednoduchosť a nízke náklady. Nevýhodou starnutie populácie. Čiastky, ktoré platia ľudia v produktívnom veku, pri tomto systéme nestačia pokryť požiadavky na výplaty dôchodkov. Štát tak musí dôchodkový systém dotovať z daní.

Náklady pripravovanej reformy sociálneho poistenia, ktorá by mala prostredníctvom viaczdrojového systému financovania priniesť zvýšenie hmotného zabezpečenia v starobe alebo v dlhotrvajúcej chorobe, by počas najbližších dvoch až troch rokov mohli dosiahnuť zhruba 50 mld. Sk. Podľa expertov MPSVR SR finančná potreba vyplýva jednak z deficitu, ktorý sa každoročne vytvára v dôsledku ekonomickej situácie na Slovensku (nezamestnanosť, nesolventnosť niektorých platcov, pomerne voľná výdavková časť systému) a tiež z umelo vytvoreného deficitu, ktorý by sa objavil po „spustení“ druhého piliera dôchodkového poistenia. Ten totiž predpokladá postupný prechod z priebežného systému financovania na systém platieb na osobné účty

Spomínané zdroje predstavujú však iba „rozbeh“, pretože bez zníženia nárokov na dnešný systém, čo znamená zníženie počtu poberateľov dôchodkov na ekonomicky aktívnych obyvateľov, nebude možné deficit v dôchodkovom poistení vyfinancovať. To okrem iného znamená aj potrebu vyrovnávania sa európskym krajinám vo výške veku odchodu do dôchodku.

Analytici upozorňujú, že ak vláda urýchlene neprijme systémové opatrenia, v roku 2001 dosiahne schodok fondu dôchodkového zabezpečenia Sociálnej poisťovne (SP) bez valorizácie dôchodkov takmer 16 mld. Sk. Ak by sa dôchodky zvyšovali ročne o 5 %, schodok ma budúci rok by sa vyšplhal na 18 mld., pričom v roku 2002 by to bolo 33 mld. Sk. V nasledujúcom roku by schodok predstavoval 48 mld. Sk. Súčasný systém sociálneho zabezpečenia z dôvodu demografického vývoja a nepriaznivej situácie v zamestnanosti už zlyhal.

Za hlavné opatrenia na zlepšenie považujú odborníci okrem skorého naštartovania reformy sociálneho poistenia, ktorej súčasťou je aj zvýšenie veku odchodu do dôchodku, aj oživenie ekonomiky a zlepšenie výberu poistného. Každé zníženie percenta výberu poistného „ochudobní“ Sociálnu poisťovňu zhruba o 700 mil. Sk, pričom poisťovňa v súčasnosti zaznamenáva asi 90-percentnú úspešnosť výberu poistného. K dnešnému dňu eviduje SP asi 48 mld. Sk pohľadávok.

V oblasti poistných odvodov sa navyše objavuje nový fenomén „ekonomickej práceneschopnosti“. Znamená to, že v záujme zredukovania finančných nákladov zamestnávateľov sa zvyšuje percento práceneschopnosti.

Naplnenie príjmov v dôchodkovom fonde zvýšením percenta poistného, ktoré presadzuje ministerka financií SR Brigita Schmögnerová, viacerí považujú za krajné riešenie. Prikláňajú sa skôr k názoru ministra sociálnych vecí Petra Magvašiho, že zvýšenie odvodového zaťaženia by v konečnom dôsledku znamenalo zníženie príjmov poisťovne. Podnikanie by prestalo byť zaujímavé tvrdia.

Zvyšovanie odvodov do sociálnych fondov ako prostriedok financovania schválenej valorizácie dôchodkov podľa podpredsedu vlády pre ekonomiku Ivana Mikloša nie je schodnou cestou. Podľa neho odvodové zaťaženie na Slovensku je najvyššie z krajín Vyšehradskej štvorky a vysoké náklady na pracovnú silu sú príčinou vysokej nezamestnanosti.

Eleonóra Bujačková